Založ si blog

Lacnejšie potraviny tak skoro nebudú

Ak vláda dodrží tohtoročný trojpercentný deficit verejných financií, mala by podľa platného zákona o dani z pridanej hodnoty od roku 2015 znížiť jej sadzbu zo súčasných 20 na pôvodných 19 percent. Doteraz štát tvrdil, že je nižšia sadzba je splniteľná. Momentálny vývoj stavu verejných financií však zmenil predčasný optimizmus vlády. Pokles sadzby DPH o percentuálny bod znamená výpadok v rozpočte 220 miliónov eur. To si štát, žiaľ, nemôže dovoliť. 

Štátu totiž v tomto roku vypadnú ďalšie stovky miliónov eur. Oproti februárovej daňovej prognóze počíta rezort financií na tento rok s takmer 350 miliónovou stratou na daniach a odvodoch. Tentokrát by to mala vláda vykryť šetrením svojich výdavkov. Otázne je, ako vykryje ďalšie straty v budúcom roku. Pre spomaľovanie ekonomického rastu bude musieť vláda v roku 2014 ušetriť viac ako miliardu eur. V prípade zníženia DPH o dva roky teda platí, že výpadok jedného príjmu bude musieť byť nahradený navýšením príjmu z iných zdrojov alebo znížením nákladov.

 

Prečítajte si : http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/287839-fico-dph-zostane-20-percentna-dane-uz-vlada-menit-nebude/

 

Ak ale vláda vyhlasuje, že cestou zvyšovania daní už ísť nechce, ruky preč dala aj od zásahov do sociálnych dávok, jediná možnosť ako vykryť miliónové straty v rozpočte je audit verejných výdavkov. Práve na ich nehospodárne čerpanie ekonómovia dlhodobo upozorňujú. Vláda sa ale k veľkému auditu výdavkov nemá. Zatiaľ urobila len plošné škrty, ktoré situáciu z dlhodobého hľadiska neriešia. Aktuálny rozsah výdavkov je v prvom rade logickým dôsledkom rozsiahlej agendy, ktorú má štátna správa vo svojej kompetencii. Z hľadiska dlhodobého znižovania verejných výdavkov je preto nevyhnutné, aby sa štát vzdal celých častí svojej agendy. Na väčší audit si ale zrejme ešte nejaký čas počkáme. Jediná šanca vlády v takejto situácii je, že Brusel poľaví vo svojich požiadavkach, alebo sa zmení ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti- teda jeho podmienky, ktoré vládu pre rastúci dlh nebudú tak trestať. Ten ústavný zákon, ktorého dnešnú podobu Smer na jeho začiatku sám presadzoval a podporil. 

 

Rizikom rozpočtu je aj nová metodika

Popri výpadkoch daní je najnovším dôvodom obáv nová metodika vykazovania deficitu a dlhu, na ktorú od jesene 2014 prechádza európsky štatistický úrad Eurostat. Nová metodika môže zvýšiť Slovensku deficit za tento rok o 0,3 až 0,5 percenta hrubého domáceho produktu, a taktiež zvýšiť dlh o 3 percentá HDP. Môže teda nastať situácia, že na jar budúceho roka bude Slovensko vyradené z procedúry nadmerného deficitu, s ktorou sú spojené napríklad drahšie pôžičky či možné sankcie od Bruselu, a na jeseň už Európska komisia krajinu zaradí naspäť. Metodika preto so sebou môže priniesť potrebu dodatočných opatrení, aj keď ešte nie je úplne jasné ako Eurostat k hodnoteniu pristúpi.

Eurostat zvažuje, že do metodiky posudzovania dlhov zahrnie napríklad straty štátnych nemocníc a železníc, ktoré nie sú súčasťou vykazovaného deficitu. Deficit by sa tiež už neznižoval oslabovaním druhého penzijného piliera, keďže to vyvoláva potrebu opatrení do budúcnosti.

Vláda sa Bruselu zaviazala, že tento rok zníži deficit verejných financií na 2,9 percenta HDP. Schodok za prvý polrok zatiaľ dosiahol 1,665 miliardy eur a na celý rok je naplánovaný na úrovni 3,085 miliardy eur. V budúcom má byť deficit 2,6 percenta HDP.
Verejný dlh Slovenska pritom už začiatkom tohto roka prekročil prvú hranicu, na úroveň 52,1 percenta výkonu ekonomiky. Najnovšie dlh Slovenska podľa zverejnených údajov európskeho štatistického úradu Eurostat vzrástol v porovnaní s minulým rokom až o vyše osem percentuálnych bodov na 54,9 percenta, čo bolo šieste najrýchlejšie tempo v EÚ.

Rýchlejšie dlh rástol iba problémovým krajinám ako Grécko, Írsko, Španielsko, Portugalsko a Cyprus. Ak sa dlh do konca roka nezníži, vláda bude musieť na jar budúceho roku potvrdiť doterajšie zmrazenie platov a tiež predložiť parlamentu konkrétne opatrenia, ktorými chce dlh znížiť.

Dlh narástol najmä pre spomalenie rastu hospodárstva a zaťažil ho aj euroval. Vláda vlani pri zostavovaní rozpočtu na tento rok totiž počítala s rastom ekonomiky vo výške 2,1 percenta hrubého domáceho produktu, v súčasnosti je to už len 0,5 percenta.

 

kazimir

Minister financií Peter Kažimír (na obrázku) uvažuje o zmene ústavného zákona o dlhovej brzde pre rastúci dlh. Ten zvýšilo aj predzásobenie štátu na finančných trhoch za lepšie úroky. „Keď sme tento zákon pripravovali, povedali sme si, že ak sa dostaneme do rozporu s realitou, k zákonu sa vrátime,“ tvrdí Kažimír. Opozícia je proti akejkoľvek zmene zákona.

Ministerstvo financií však tvrdí, že pesimizmus nie je na mieste. Sankcie spojené s prekročením limitu dlhu sa totiž spúšťajú až po zverejnení výšky dlhu v rámci jarného alebo jesenného prehodnotenia dlhu. Za tento rok sa prvý raz zverejňujú čísla v apríli budúceho roku, prípadne revidované v októbri 2014. Samotná výška dlhu závisí od realizácie samotného rozpočtu, ako aj riadenia dlhu. Samotný vývoj v prvom kvartáli preto podľa Rada pre rozpočtovú zodpovednosť nemusí byť v tomto smerodajný, a nie je možné od neho mechanicky odvíjať trend pre zvyšok roka

Ak by sa ale vláda zadlžovala ďalej, museli by si politici zmraziť platy, následne by sa im presne nastavili výdavky, ďalej by museli mať vyrovnaný rozpočet. Ak by dlh dosiahol až 60 percent, vláda by musela požiadať parlament o dôveru.

 

Zlomia nás populisti?

14.02.2017

Ešte pred migračnou krízou hovorili európski lídri o potrebe užšej integrácie. Pár mesiacov na to, keď nekontrolovateľný prílev migrantov využili vo svoj politický prospech populisti a extrémisti, viac »

Briti otvorili neliečené rany únie

24.06.2016

Britskí euroskeptici ako aj eurooptimisti otvorili témy, s ktorými sa nielen Briti pasujú už niekoľko rokov. Nekontrolovateľný prílev migrantov, prílišná bruselská byrokracia a regulácie viac »

Skloňme hlavy pred Britmi

23.06.2016

41 rokov spojenectva Veľkej Británie so zvyškom Európskej únie bolo poznačené množstvom výnimiek. Už niekdajšia britská premiérka Margaret Thatcherová, nazývaná aj ako železná lady, bola viac »

Gazprom

Nord Stream 2 je reálnejší. Polovicu plynovodu zaplatia západné firmy

25.04.2017 06:19

Na výstavbu plynovodu Nord Stream 2, ktorý obchádza Ukrajinu a Slovensko, sa našli peniaze. Polovicu nákladov zaplatia veľké západné firmy.

Marine Le Pen

Le Penová sa dočasne vzdala vedenia Národného frontu

24.04.2017 22:27

Francúzska prezidentská kandidátka a šéfka ultrapravicového Národného frontu (FN) Marine Le Penová dočasne odstúpila z čela svojej strany. I

trump

Trump si pripomenul vyvražďovanie Arménov, slovo genocída nepoužil

24.04.2017 20:50

Zabíjanie Arménov osmanskými Turkami počas prvej svetovej vojny predstavuje jedno z najhorších masových zverstiev 20. storočia a "temnú kapitolu" v dejinách.

sady, ovocie, ovocné sady, jar, stromy, jarné mrazy, zmrznutá úroda,

Mrazivý apríl mení v sadoch pravidlá hry

24.04.2017 20:00

Nádej aj rozčarovanie sa zmocňujú ovocinárov a vinohradníkov, ktorí skúmajú v sadoch a viniciach škody na stromoch a kroch spôsobené minulotýždňovým mrazom.

Lenka Buchláková

Ekonomický blog "Od eka do eka" prináša príspevky na aktuálne politicko-ekonomické témy nielen zo Slovenska. Všetko to, čo sa do tlačených novín Pravdy nezmestilo. Autorka je ekonomickou redaktorkou denníka Pravda. spravy.pravda.sk/autor/132-bu…

Štatistiky blogu

Počet článkov: 63
Celková čítanosť: 456114x
Priemerná čítanosť článkov: 7240x

Autor blogu