Založ si blog

Ľuďom už politika lezie hore krokom. Riešenia im ponúkajú radikáli a extrémisti

Nespokojnosť bežných ľudí so zvyšovaním daní a uťahovaním opaskov, ktoré im posledné roky stenčovali peňaženky a krátili rodinné rozpočty, sa do značnej miery podpisujú pod aktuálne výsledky volieb v Európe.

Starý kontinent riešil posledné roky vysoké zadlženie krajín prísnymi reštrikčnými opatreniami, ktoré znižovali životný štandard ľudí. Tí teraz svojou voľbou nevoliť, resp. voliť v niektorých prípadoch radikálne a extrémistické strany nastavili zrkadlo súčasným európskym politikom.

Videli sme to už v minuloročných májových voľbách do europarlamentu. V nich napríklad za Francúzsko uspela protiprisťahovalecká a euroskeptická strana Národný front. Francúzski vládni socialisti v eurovoľbách skončili na treťom mieste. Uspela aj grécka ľavicová radikálna strana Syriza, ktorá vyhrala aj nedávne predčasné parlamentné voľby v Grécku.

Všeobecne voliči nie sú ochotní sa v kratšom časovom horizonte uskromniť v prospech dlhodobej prosperity. Túto situáciu využívajú extrémistické strany, ktoré však neponúkajú žiadne riešenia, alebo predstavujú populistické opatrenia, ktoré sa nedajú zrealizovať.

Pozrime sa na Syrizu v Grécku, ktorá sa postavila do čela vlády v krajine, ktorá je na pokraji bankrotu. Vyhrala aj vďaka populistickými opatreniami ako zvýšenie minimálnej mzdy na úroveň 750 eur a príplatok k dôchodkom nižším ako 700 eur. Zároveň chce poľaviť v škrtoch a rokovať o úprave podmienok splácania verejného dlhu. To zase nahráva napríklad Francúzom, ktorí sa do šetrenia príliš nehrnú. Tamojšia vláda dostala už dvakrát odklad od Bruselu v rámci znižovania deficitu verejných financií.

V prípade Grécka a ich neochota pristupovať ku kompromisom, prináša veľké ekonomické riziká, nielen pre slovenských daňových poplatníkov.  Ak by totiž 320-miliardový dlh Gréci nesplácali, zložiť by sa naň museli všetci Európania. V hre je aj možnosť odchodu krajiny z eurozóny, čo však nik nechce, keďže ekonomické škody by boli ešte horšie. Očakáva sa, že Európa dá Grécku odklad na splácanie už poskytnutej 240-miliardovej pomoci a Syriza poľaví zo sľubov voličom, inak by sa situácia vyhrotila.
Grécko šíri v Európe eurofóbiu
Výhra Syrizy v Grécku prináša so sebou okrem ekonomických aj politické riziká, nakoľko jej víťazstvo v ostatných parlamentných voľbách povzbudilo radikálne strany s podobným programom v ostatných európskych krajinách. Navyše, tento rok sa dá na európskej úrovni nazvať “supervolebným”. Po Grécku nasledujú komunálne voľby v Španielsku plánované na 24. mája a do snemovne a senátu 20. decembra, či októbrové parlamentné voľby v Portugalsku. V Španielsku silnie radikálna strana Podemos, ktorá má u verejnosti aktuálne 23 percentnú podporu. Ľudí si získava takmer identickým predvolebným program ako mala Syriza- koniec škrtom a obmedzenie reforiem, čo môže priviesť krajiny do bankrotu.

Tento nárast alternatívnych hnutí je spojený s poklesom podpory tradičných strán, ktorý vidíme postupne od roku 2008. V dôsledku nedávnych teroristických útokov vo Francúzsku sa dá tiež očakávať, že extrémne pravicové strany budú získavať v Európe popularitu. Kým v Grécku nehovoria o otázke ukončenia členstva v eurozóne, v prípade francúzskej extrémistickej strany Národný Front je to naopak. Okrem masívnej eurofóbie, ktorá vypukla po ostatných európskych parlamentných voľbách v máji 2014, ukazujú prieskumy verejnej mienky v tomto roku aj na hrozbu ďalších protieurópskych skupín, ktorých zástupcovia by mohli pribudnúť v riadiacich inštitúciách EÚ.
Faktorov, ktoré nahrávajú extrémistom, je viacero. V prvom rade je to vysoká nezamestnanosť, najmä mladých ľudí. Domácnostiam chýba viditeľnejšie zlepšenie ich situácie a nevidia ho ani v nasledujúcich rokoch, hlavne v krajinách na periférii eurozóny. Nezamestnanosť by pritom do roku 2019 mala zostať okolo 18,5 percent v Španielsku, 12,7 percent v Grécku či 11,3 percent v Portugalsku. Pritom podiel ľudí, ktorým hrozí chudoba, už dosahuje v priemere 23 percent, u mladých dokonca 29,7 percent.

K rastu populistických a extrémistických strán prispievajú u spomínaných krajín najmä úsporné opatrenia nariadené zo strany medzinárodných veriteľov, tvz. Trojky. Od roku 2008 tak napríklad daň z príjmu stúpla o 9 percent v Grécku, Španielsku a na Cypre a o 7 percent v Portugalsku.

Priestor populistickým a extrémistickým stranám dali a narušenie dôvery v tradičné strany dopomohli aj rôzne politické škandály v jednotlivých krajinách. V Španielsku aféra zaťa kráľovského páru Inaki Undangarina obvineného zo sprenevery verejných financií poškvrnila česť kráľovskej rodiny. Kým bývalý portugalský premiér José Socrates je obvinený z korupcie, prania špinavých peňazí a daňových únikov, francúzska vláda musela v posledných mesiacoch čeliť problému s neplatením daní.

 

Šetrenie bez vyšších daní?

 

Otázka, ktorá v súčasnosti rezonuje naprieč celou úniou. Dá sa zlepšovať vysoké zadlženie v únii bez ďalšieho zvyšovania daní a znižovania životnej úrovne bežných ľudí? Samozrejme, avšak mnohým európskym politikom sa do toho akosi nechce. Dlhú dobu sa síce bijú do pŕs a tvrdia, ako chcú riešiť daňové úniky, ktoré naberajú enormné rozdiely. Opatrenia na ich zastavenie však prichádzajú až príliš pomaly.

Čísla sú však alarmujúce. Celkový objem sivej ekonomiky v EÚ sa za minulý rok pohyboval na úrovni približne jedného bilióna eur, čo predstavovalo 18,5 percenta úniového hrubého domáceho produktu. Na ilustráciu, jeden bilión eur zhruba zodpovedá celému hrubému domácemu produktu Španielska, teda piatej najväčšej ekonomiky EÚ.

Vlády v Európe by mali v týchto časoch navyše viac bojovať aj s korupciou, ktorá je v európskych krajinách na dennom poriadku. Znížením korupcie zostane viac prostriedkov pre verejné projekty, a ľudia tak uvidia efektívnejšie fungovanie štátu a budú viac motivovaní neobchádzať daňové zákony.

Únia sa však aktuálne spolieha napríklad na pumpovanie miliárd eur do európskej ekonomiky. Kvantitatívne uvoľňovanie menovej politiky zo strany Európskej centrálnej banky je len zlomok z toho, čo je potrebné vykonať.  Európe chýbajú štrukturálne reformy, na ktoré môže doplatiť.

Pre krajiny platiace eurom vrátane Slovenska začne od marca Európska centrálna banka tlačiť 60 miliárd eur mesačne. Celkovo by sa tak na trh malo dostať vyše 1,1 bilióna nových eur, ktoré majú v eurozóne podporiť hospodársky rast a zastaviť pokles cien.

Napumpovaním miliárd do európskej ekonomiky sa  len umožnila väčšia motivácia vládam robiť menej, menej reformovať.  Ekonómovia upozorňujú, že skutočným problémom eurozóny sú nedostatočné reformy, ktoré nemožno odkladať.

Zlomia nás populisti?

14.02.2017

Ešte pred migračnou krízou hovorili európski lídri o potrebe užšej integrácie. Pár mesiacov na to, keď nekontrolovateľný prílev migrantov využili vo svoj politický prospech populisti a extrémisti, viac »

Briti otvorili neliečené rany únie

24.06.2016

Britskí euroskeptici ako aj eurooptimisti otvorili témy, s ktorými sa nielen Briti pasujú už niekoľko rokov. Nekontrolovateľný prílev migrantov, prílišná bruselská byrokracia a regulácie viac »

Skloňme hlavy pred Britmi

23.06.2016

41 rokov spojenectva Veľkej Británie so zvyškom Európskej únie bolo poznačené množstvom výnimiek. Už niekdajšia britská premiérka Margaret Thatcherová, nazývaná aj ako železná lady, bola viac »

Afganistan, taliban

Pri útoku Talibanu na základňu pri Kandahári zahynulo 15 vojakov

26.05.2017 21:31

Pätnásť afganských vojakov bolo zabitých pri novom útoku bojovníkov hnutia Taliban v juhoafganskej provincii Kandahár. Pri následných bojoch prišlo o život 20 príslušníkov Talibanu.

GLOBSEC 2017

Svet zažíva ťažké časy. Čo na to Globsec?

26.05.2017 19:02

Snaha nájsť odpoveď na to, kam tento svet smeruje a čo s ním. Je to úloha pre tradičnú konferenciu Globsec, ktorá sa v piatok začala v Bratislave a potrvá do nedele.

Václav Mika

Manažéri v RTVS majú rozprávkové platy

26.05.2017 18:48

Niektorí vysokí manažéri RTVS brali až osemtisícové platy, teda oveľa vyššie ako napríklad predseda parlamentu či premiér. Vyplýva to z uniknutých dokumentov, ktoré sa v piatok dostali do médií.

Donald Trump, G7

Štáty G7 sa dohodli na spoločnom boji proti terorizmu, rozpory ohľadne klimatickej dohody pretrvávajú

26.05.2017 17:59, aktualizované: 20:59

Ako urobiť sedmičku opäť veľkou? Nájsť v tom zhodu nie je ľahké. Z lídrov, ktorí sa v piatok zišli na summite skupiny G7, sú štyria nováčikovia.

Lenka Buchláková

Ekonomický blog "Od eka do eka" prináša príspevky na aktuálne politicko-ekonomické témy nielen zo Slovenska. Všetko to, čo sa do tlačených novín Pravdy nezmestilo. Autorka je ekonomickou redaktorkou denníka Pravda. spravy.pravda.sk/autor/132-bu…

Štatistiky blogu

Počet článkov: 63
Celková čítanosť: 461734x
Priemerná čítanosť článkov: 7329x

Autor blogu