Založ si blog

5 dôvodov, prečo by nás mal trápiť odchod Británie z Európskej únie

Novozvolený britský premiér David Cameron plánuje do roku 2017 vyhlásiť referendum o zotrvaní Británie v únii. Podľa jeho najnovších vyhlásení by sa malo uskutočniť už v budúcom roku. Ešte predtým sa pokúša s členskými štátmi vyrokovať lepšie postavenie krajiny v európskom spoločenstve. Zmeny pravidiel si však vyžadujú otvorenie Lisabonskej zmluvy (novelizovaná zakladajúca zmluva EÚ). Tu je päť dôvodov, prečo to ohrozuje aj Slovákov a prečo sa Európa obáva aj možného “brexitu” (odchodu Británie z Únie, pozn.red.).

 

1. Koniec voľného pohybu osôb
Ročne prichádza do Veľkej Británie viac ako 300-tisíc prisťahovalcov, vrátane tých slovenských. Cameron ich chce okresať o viac ako polovicu. Mnohí z nich tam totiž podľa jeho slov prichádzajú kvôli štedrému sociálnemu systému. Britské návrhy sú v tomto ohľade prísne. Imigrantom chcú na štyri roky odoprieť daňové bonusy, zakázať im poberať prídavky na deti žijúce mimo Británie, poslať ich preč, ak si do šiestich mesiacov nenájdu prácu, obmedziť im právo priviesť si do krajiny rodinných príslušníkov, urýchliť vyhostenie odsúdených za zločiny a dlhšie zakázať príchod žobrákom a rôznym podvodníkom na britské územie. V Británii aktuálne pracuje vyše 50- tisíc Slovákov.
Britský štatistický úrad napríklad uvádza, že prisťahovalci zo štátov, ktoré vstúpili do EÚ v roku 2004, vrátane Slovenska, obsadzujú predovšetkým tie pracovné miesta, o ktoré britskí zamestnanci nestoja. Niekedy sú totiž prisťahovalci nielen ochotní prijať špinavú, náročnú a nebezpečnú prácu, ktorej sa britská pracovná sila vyhýba, ale majú aj veľmi dobrú pracovnú etiku. Foto: The Daily Telegraph

Britský štatistický úrad uvádza, že prisťahovalci zo štátov, ktoré vstúpili do EÚ v roku 2004, vrátane Slovenska, obsadzujú predovšetkým tie pracovné miesta, o ktoré britskí zamestnanci nestoja. Niekedy sú totiž prisťahovalci nielen ochotní prijať špinavú, náročnú a nebezpečnú prácu, ktorej sa britská pracovná sila vyhýba, ale majú aj veľmi dobrú pracovnú etiku. Foto: The Daily Telegraph

 
2. Slovensko by muselo prispievať viac do únijného rozpočtu
Ak by sa Británia odtrhla od únie, príjmy európskeho rozpočtu by sa značne oslabili. Briti svojím 11-percentným podielom by v ňom ako čistí prispievatelia po vystúpení z únie urobili takmer 5-miliardovú sekeru (príspevok Veľkej Británie po odrátaní toho, čo z únie dostane cez eurofondy, pozn. red.), na ktorú by museli doplatiť všetky členské krajiny. V prípade Slovenska by to predstavovalo zhruba 60 miliónov navyše, ktoré by musela krajina ročne posielať navyše do spoločného rozpočtu. Slovensko sa aktuálne podieľa na európskom rozpočte sumou približne 800 miliónov eur ročne, čo predstavuje zhruba 0,5 percenta rozpočtu EÚ. Únia na tento rok počíta v rozpočte so 145 miliardami eur na záväzky a 141 miliardami na platby.
Británia vďaka členstvu v EÚ získava ročne do svojho rozpočtu podľa Konfederácie britského priemyslu CBI 62 až 78 miliárd libier (86 až 108 miliárd eur), čo predstavuje 4 – 5 percent britského hrubého domáceho produktu.

Británia patrí k najväčším prispievateľom do rozpočtu EÚ (tzv. čistí prispievatelia), nakoľko má aj jeden z najvyšších HDP. Británia, naopak, vďaka členstvu v EÚ získava ročne do svojho rozpočtu podľa Konfederácie britského priemyslu CBI 62 až 78 miliárd libier (86 až 108 miliárd eur), čo predstavuje 4 – 5 percent britského hrubého domáceho produktu. Foto: Európska komisia

3. Nedarí sa Nemcom, nedarí sa ani nám
Na Brexit, teda odchod Británie z únie, by doplatilo najviac Nemecko, Írsko, Luxembursko, Belgicko či Švédsko, s ktorými Briti najviac obchodujú. Nemecké firmy zamestnávajú v Británii takmer 400-tisíc ľudí. Berlín vlani vykázal prebytok obchodnej bilancie so Spojeným kráľovstvom vo výške 42 miliárd eur, ktorý bol druhý najvyšší, hneď po jeho obchodnom prebytku s USA. Do Británie smeruje približne pätina z nemeckej produkcie áut. Hodnota tohto exportu sa pohybuje okolo úrovne 18 miliárd eur, vďaka čomu patrí Británia medzi najväčšie trhy pre nemecké automobilky. Nemecko je pritom najvýznamnejším obchodným partnerom Slovenska. Ak sa darí Nemecku, darí sa aj domácej ekonomike a naopak. Otvorenosť slovenskej ekonomiky meraná podielom vývozov a dovozov výrobkov a služieb na nominálnom hrubom domácom produkte dosiahla v minulom roku hranicu 186 percent.
Nemecká obchodná komora varuje, že vystúpenie Británie z Európskej únie by bolo "katastrofou" pre Spojené kráľovstvo aj pre Nemecko. Nemecká kancelárka Angela Merkelová (vpravo) na poslednom stretnutí s britským premiérom Davidom Cameronom (vľavo) zásah do základných zmlúv EÚ kritizovala s tým, že práve hlbšia integrácia smerom k politickej únii znamená nutnú podmienku na prekonanie ekonomických problémov naprieč európskymi štátmi. Nutnosť pristúpenia k tomuto kroku je pre európskych politikov známa už od začiatku európskej krízy. Foto: The Guardian

Nemecká obchodná komora varuje, že vystúpenie Británie z Európskej únie by bolo “katastrofou” pre Spojené kráľovstvo aj pre Nemecko. Nemecká kancelárka Angela Merkelová (vpravo) na poslednom stretnutí s britským premiérom Davidom Cameronom (vľavo) zásah do základných zmlúv EÚ kritizovala s tým, že práve hlbšia integrácia smerom k politickej únii znamená nutnú podmienku na prekonanie ekonomických problémov naprieč európskymi štátmi. Nutnosť pristúpenia k tomuto kroku je pre európskych politikov známa už od začiatku európskej krízy. Foto: The Guardian

4. Koniec pragmatizmu a propodnikateľskému prístupu v únii
Vystúpenie Veľkej Británie z EÚ by podľa ekonómov tiež znamenalo, že ubudne silný hlas, ktorý favorizoval trhové riešenia, teda propodnikateľský prístup. V únii tak užostane “iba” podobne ladené Holandsko, Írsko, Estónsko a čiastočne Fínsko. Vo všetkých prípadoch ide skôr o menšie krajiny. Dominovať tak začne francúzska južná vetva, presadzujúca centralizované riešenia v opratách verejného sektora, sekundovaná nemeckou snahou regulovať. Briti boli dosiaľ veľmi dobrým partnerom, pozerajúc aj na ich pragmatizmus pri spoločných rokovaniach.

Veľká Británia a jej londýnske City je najdôležitejším finančným centrom v Európe a pre britskú ekonomiku má veľký význam. Po prípadnom brexite by bolo dôležité nastavenie pravidiel podnikania vo Veľkej Británii a vzťah s okolitými krajinami. Ak by Británia nastavila pravidlá voľne, čo bola bežná prax v minulosti, je možné očakávať presun niektorých európskych bánk do tejto krajiny. Foto: The Daily Telegraph

 

5. Ohrozený európsky projekt
Brexit, a v súčasnosti aj grexit, teda možný odchod Grékov z eurozóny, vyvoláva napätie na trhoch a vôbec neprispieva k politickej stabilite v Európe. Prípadný odchod Grécka z eurozóny a následný odchod Británie z únie by znamenal značné politické riziko. Na politickej úrovni by sa rozbehli debaty, či krajiny nebudú nasledovať aj ďalší. V Európe po rokoch škrtoch a znižovania životnej úrovne ľudí totiž čoraz viac posilňujú extrémistické a zároveň populistické politické strany, ktoré sa k spoločnému európskemu projektu a spoločnej európskej mene stavajú s nevôľou.
Európska únia môže podľa ekonómov po grexite a brexite skĺznuť do obdobia neistôt. Najdôležitejšie nebudú iba možné finančné dôsledky, napr. na výšku úrokových sadzieb, ale jej rastúca marginalizácia v medzinárodnej súťaži a ubúdajúca sila chrániť a propagovať svoje hodnoty. Foto: Európska komisia

Európska únia môže podľa ekonómov po grexite a brexite skĺznuť do obdobia neistôt. Najdôležitejšie nebudú iba možné finančné dôsledky, napr. na výšku úrokových sadzieb, ale jej rastúca marginalizácia v medzinárodnej súťaži a ubúdajúca sila chrániť a propagovať svoje hodnoty. Foto: Európska komisia

Briti otvorili neliečené rany únie

24.06.2016

Britskí euroskeptici ako aj eurooptimisti otvorili témy, s ktorými sa nielen Briti pasujú už niekoľko rokov. Nekontrolovateľný prílev migrantov, prílišná bruselská byrokracia a regulácie viac »

Skloňme hlavy pred Britmi

23.06.2016

41 rokov spojenectva Veľkej Británie so zvyškom Európskej únie bolo poznačené množstvom výnimiek. Už niekdajšia britská premiérka Margaret Thatcherová, nazývaná aj ako železná lady, bola viac »

Ekonomické NATO. O nás bez nás

08.05.2016

Roky pripravovaná najväčšia obchodná zóna voľného obchodu na svete medzi USA a Európskou úniou sa opäť raz dostala do slepej uličky. Transatlantické obchodné a investičné partnerstvo (TTIP) viac »

Trump

Päť výziev Donalda Trumpa

21.01.2017 11:00

Donald Trump si neprebral len kľúče od Bieleho domu. Nemá na pleciach iba osud Ameriky. Je najmocnejší človek na svete, ako sa tradične hovorí prezidentovi USA.

Jammeh

Porazený prezident Gambie potvrdil, že je ochotný odstúpiť

21.01.2017 09:58

Dlhoročný gambijský prezident Yahya Jammeh potvrdil v televíznom príhovore, že je ochotný vzdať sa moci a ukončiť tak politickú krízu, ktorú vyvolalo jeho odmietanie uznať výsledky decembrových prezidentských volieb pre údajné nezrovnalosti.

autobus, Taliansko

Pri nehode autobusu s maďarskými školákmi zomrelo v Taliansku 16 ľudí

21.01.2017 09:38

Piatkovú nehodu autobusu, ktorý prevážal maďarských školákov, neprežilo 16 ľudí. Autobus havaroval pri talianskej Verone.

Taliansko, lavína

Zo zasypaného hotela v Taliansku vytiahli ďalších štyroch preživších

21.01.2017 09:15

Z trosiek lavínou zasypaného hotela v strednom Taliansku záchranári vyslobodili ďalších štyroch živých ľudí, čo zvyšuje počet zachránených na deväť.

Lenka Buchláková

Ekonomický blog "Od eka do eka" prináša príspevky na aktuálne politicko-ekonomické témy nielen zo Slovenska. Všetko to, čo sa do tlačených novín Pravdy nezmestilo. Autorka je ekonomickou redaktorkou denníka Pravda. spravy.pravda.sk/autor/132-bu…

Štatistiky blogu

Počet článkov: 62
Celková čítanosť: 436627x
Priemerná čítanosť článkov: 7042x

Autor blogu