Založ si blog

Ekonóm, ktorý celý život študuje chudobu

Šesťdesiatdeväťročný Brit Angus Deaton, ktorý pôsobí na Princetonskej univerzite v USA, sa vo svojej celej profesionálnej kariére venoval meraniu chudoby a tomu, ako ju zmenšiť. Celý život zasvätil spochybňovaniu ekonomickej teórie, ktorá považuje príjem za najlepšie meradlo bohatstva a chudoby. Podľa Deatona je lepším ukazovateľom spotreba. Okrem iného aj preto, že ceny sa často aj v rámci jednej krajiny rôznia, pričom náklady sú iné na dieťa a iné na dospelého, preto údaje uvádzané na hlavu neukazovali správne, kto je naozaj chudobný. Deatonovi vynieslo hlbšie pochopenie vzťahov medzi spotrebou, chudobou a blahobytom tohtoročnú Nobelovu cenu za ekonómiu. Nobelista vo svojej práci upozorňuje, že práve nízkopríjmové skupiny obyvateľstva reagujú najcitlivejšie na zmeny výšky sadzby DPH.

 

Tri otázky, ktorým sa Deaton venoval vo svojej profesionálnej kariére

1. ako spotrebitelia rozdeľujú svoje výdavky medzi rôzne tovary
2. koľko príjmov spoločnosti sa minie a koľko usporí
3. ako najlepšie merať a analyzovať blahobyt a chudobu

 

Angus Deaton prispel k porozumeniu vzťahu medzi úrovňou spotreby, chudobou a bohatstvom v troch dôležitých oblastiach. V prvom rade výrazne zdokonalil odhadovanie systémov spotrebiteľského dopytu, teda toho, ako sa mení voľba spotrebiteľov medzi jednotlivými tovarmi pri meniacej sa úrovni príjmu. Postaral sa o revolúciu v pochopení vývoja medzi spotrebou a šetrením v čase, teda pomohol objasniť, ako sa vyvíja spotrebiteľské správanie jednotlivca v čase, v prostredí externej neistoty a obmedzení v dostupnosti peňažnej likvidity.

Deaton presadil využívanie štatistiky o prieskumoch životných podmienok domácností v rozvíjajúcich sa krajinách, najmä dáta o vývoji spotreby, na meranie vývoja životnej úrovne a chudoby. Ako opisujú ekonómovia, vďaka tomu pomohol transformovať ,,rozvojovú ekonómiu” z teoretického odboru spoliehajúceho sa na agregátne makro štatistiky na odbor opierajúci sa o oveľa kvalitnejšie mikro dáta. Deaton ukázal pridanú hodnotu toho, keď sa spotrebiteľské a výdavkové správanie domácností, a jeho zmena s rastúcim príjmom, využije na bohatstvo chudobných rodín, a poukázal aj na nedostatky pri porovnávaní životnej úrovne medzi jednotlivými krajinami a porovnávanie jej vývoja v čase.

Ekonómovia opisujú, že zistenia, za ktoré Deaton dostal tento rok Nobelovu cenu, sa učia na školách a vedci ich používajú už roky. Deatonove poznatky zmenili ekonómiu ale aj praktickú hospodársku politiku vlád. Vymyslel postup, ako vytvoriť z rôznych šetrení medzi obyvateľmi vzorku umožňujúcu dlhodobé sledovanie spotreby. Predtým sa využívali celkové štatistické údaje, ktoré ale nevystihovali skutočnosť.

Deaton prišiel s týmito poznatkami ešte v roku 1980, kedy ich prvýkrát publikoval. Prispel k tomu, že súčasné modely správania spotrebiteľov berú viac do úvahy ich reakcie na zmeny cien spôsobené zmenou daní. Deaton ukázal, ako sa líši dopyt po rôznych tovarov od potravín až po veci dlhodobejšej spotreby ako spotrebiče či oblečenie, u rôznych ľudí na základe ich príjmu a postavenia v spoločnosti. A takisto to, ktoré sociálne skupiny stratia či získajú, pokiaľ vláda zvýši daň z pridanej hodnoty.

Nobelista tvrdí, že je veľmi nebezpečné, ak sa príliš veľa bohatstva koncentruje v rukách niekoľko málo jednotlivcov. Bohatým totiž len málo záleží na budovaní verejného zdravotníctva, školstva alebo na stanovení výšky dane z pridanej hodnoty. Naopak pre chudobných táto politika môže predstavovať rozdiel medzi slušným životom a chudobou. Deaton sa po získaní Nobelovej ceny vyjadril aj k súčasnej utečeneckej kríze v Európe.

,,Je to výsledok 100 rokov nerovného vývoja v bohatom svete, ktorý zanechal veľkú časť sveta za sebou. Títo ľudia chcú lepší život a to tvorí veľký tlak na hranice medzi chudobnými a bohatými,“ povedal Deaton.

Jednou z jeho pre verejnosť známejších prác, je vypočítanie, ako rastie pocit šťastia spolu s príjmom. Vyrátal, že v USA rastie pocit šťastia spolu s príjmom do výšky platu 75-tisíc dolárov ročne. S ďalším rastom platu sa ďalej zvyšuje spokojnosť ale pocit šťastia už nie.

Deaton v posledných rokoch vzbudil pozornosť jeho knihou Veľký únik: Zdravie, bohatstvo a pôvod nerovnosti (2013), v ktorej naznačuje, že západná pomoc často slúžia skôr na zahnanie pocitu viny než na zlepšenie situácie v chudobných krajinách. Deaton tiež tvrdí, že v rozvojovom svete, najmä v Ázii, sa počas uplynulých desiatok rokov situácia pre niekoľko miliárd ľudí zlepšila. Veľkým únikom v názve knihy tak myslel útek pred chudobou. Deaton pri preberaní Nobelovej ceny pripomenul, že extrémna chudoba vo svete sa bude znižovať, ale nie je ,,slepo optimistický”. Upozornil tiež na obrovské zdravotné problémy medzi dospelými a deťmi v Indii, kde je zatiaľ pokrok veľmi nízky. Poznamenal, že polovica detí v krajine je stále podvyživená a mnoho ľudí na svete sa nachádza vo veľmi zlej situácii.

 

Podľa Deatona ak chceme tvoriť hospodársku politiku, ktorá podporuje blahobyt, zdravie a znižuje chudobu, je potrebné najprv porozumieť individuálnej spotrebe. Deaton skúmal spotrebu a nákupné návyky chudobnejších domácností a tvrdil, že je veľmi nebezpečné, ak sa príliš veľa bohatstva koncentruje v rukách niekoľko málo jednotlivcov.  Foto: Zdroj: www.fastcoexist.com

Podľa Deatona ak chceme tvoriť hospodársku politiku, ktorá podporuje blahobyt, zdravie a znižuje chudobu, je potrebné najprv porozumieť individuálnej spotrebe. Deaton skúmal spotrebu a nákupné návyky chudobnejších domácností a tvrdil, že je veľmi nebezpečné, ak sa príliš veľa bohatstva koncentruje v rukách niekoľko málo jednotlivcov. Foto: Zdroj: www.fastcoexist.com

 

 

Kto je Angus Deaton (69)
-narodil sa 19. októbra 1945 v Edinburghu. Má britské aj americké občianstvo.
-v Británii vyštudoval Cambridgeskú univerzitu, kde v roku 1974 získal doktorát, a Bristolskú univerzitu, na ktorej potom pôsobil ako profesor ekonometrie. Za výskum v tomto odbore sa stal v roku 1978 prvým držiteľom prestížnej Frischovej medaily. Viac o jeho kariére nájdete na tomto linku: http://scholar.princeton.edu/deaton/home
-v roku 1983 prešiel na americkú Princetonskú univerzitu, kde je profesorom ekonómie a medzinárodných otázok.
– je členom britskej aj americkej akadémie vied, Americkej filozofickej spoločnosti a v roku 2009 bol prezidentom Americkej ekonomickej asociácie (AEA).
-s Nobelovou cenou za ekonómiu navyše získal peňažnú odmenu 8 miliónov švédskych korún (863 tisíc eur)
– Cena za ekonómiu nepatrí medzi “základné Nobelove ceny”, ale od roku 1968 ju udeľuje švédska centrálna banka Sveriges Riksbank na pamiatku Alfreda Nobela. Viac sa dočítate tu: http://www.nobelprize.org/

 

Daň z pridanej hodnoty je jednou z najkontroverznejšou daňou, o ktorej sa vedie dlhé roky polemika aj na Slovensku. Najmä kvôli tomu, aké dopady má na jednotlivé skupiny obyvateľstva pri jej znížení, a naopak, pri jej zvýšení.

V minulosti bolo na Slovensku práve zvýšenie DPH presadzované politikmi ako opatrenie, ktorým by sa najľahšie a najrýchlejšie dosiahla konsolidácia verejných financií. Je to ale opatrenie, ktoré nie je do každého počasia. Ekonomika ho zvláda najlepšie najmä v čase, kedy či už silný zahraničný dopyt, alebo ni­ektoré iné zložky domáceho dopytu dokážu tlmiť negatíva spôsobené nižšou spotrebou domácností. V čase externej neistoty a pomalému osmeľovaniu ľudí v obchodoch, ktorí pri nízkej inflácii, resp. deflácii očakávajú ešte ďalšie znižovanie cien a odkladajú tak svoje nákupy, je to veľké riziko. Už niekoľko mesiacov sa však na Slovensku vedie, paradoxne, polemika o znížení DPH na vybrané potraviny z 20 na 10 percent, ktoré je naplánované na január budúceho roka. Podľa prepočtov Inštitútu finančnej politiky pri ministerstve financií najchudobnejších desať percent domácností z titulu zníženia DPH usporí 0,6 percenta výdavkov, oproti najbohatšej skupine, ktorá ušetrí 0,3 percenta.

Veľká časť odbornej verejnosti však tvrdí, že nižšia DPH “nahrá” práve bohatším ľuďom. Napríklad Ľudovít Ódor z Rozpočtovej rady tvrdí, že že je rozdiel v tom, koľko míňajú na potraviny bohatšie a koľko chudobnejšie domácnosti. Platí, že síce chudobnejšie domácnosti míňajú na potraviny väčšie percento svojich zárobkov než tie bohatšie, no keď sa pozrieme na konkrétne sumy, ktoré na potraviny minú, je to naopak.

,,Zníženie DPH, najmä na potraviny je, zdá sa, večnou témou. Raz to navrhuje opozícia, inokedy vláda ,celkom často po nej volajú aj rôzne záujmové združenia. Evergreen. Hoci nižšia sadzba na potraviny by mala malý pozitívny vplyv na progresivitu, bola by to veľmi neadresná reforma, keďže bohatšie domácnosti by získali výrazne viac v absolútnom vyjadrení. Vo všeobecnosti to naznačuje, že znížené sadzby DPH nie sú najúčinnejšou cestou, ako kompenzovať domácnosti s nižším príjmom, a preto na podporu vyššej progresivity by mali byť použité iné reformy. Slovenská republika by teda mala do budúcnosti zotrvať v okrajovom využívaní výnimiek a znížených sadzieb DPH,” povedal Ódor. Rezort financií však tvrdí, že v prípade nižšej DPH ich zámerom bolo, aby zníženie dane pozitívne pocítili najmä nízkopríjmové domácnosti.

V prípade nižšej DPH na vybrané potraviny v hodnote 76 miliónov eur sa niektorí ekonómovia obávajú toho, že efekt lacnejších potravín po čase ,,vyprchá”, keďže obchodníci si to aj napriek sľubom, že ceny nezvýšia, pripíšu k svojim lepším maržiam. Minulosť totiž ukázala, že keď sa v roku 2008 znížila DPH na knihy na 10 percent, obchodníci si to započítali do svojich marží a ľudia tak zlacňovanie v obchodoch takmer vôbec nepocítili.

Skúsenosti zo zahraničia hovoria, že zvýšenie sadzby DPH sa premieta do cien približne v miere 70 až 90 percent, čiže dochádza až k takmer plnému dopadu do cien. Na druhej strane, úpravy cien nadol v prípade zníženia sadzby DPH dosahujú len 30 percent. Inými slovami, pri poklese sadzby DPH, len jednu tretinu zníženia daňového zaťaženia pocítia domácnosti a dve tretiny si nechajú obchodníci vo svojich maržiach.

,,Odhady na slovenských úpravách sadzieb DPH v minulosti a to v rokoch 2003, 2004 a 2008 hovoria o štatisticky nevýznamnom prenose zníženia dane do spotrebiteľských cien. Oproti skúsenostiam zo zahraničia je tak prenos do cien ešte nižší. Sčasti môžu byť výsledky ovplyvnené špecifickosťou zmien DPH v minulosti – súbežná úprava zníženej a štandardnej sadzby v rokoch 2003 a 2004 a len úzko profilové zníženie DPH na knihy v roku 2008,” tvrdí vo svojej analýze Inštitút finančnej politiky pri ministerstve financií.

Zlomia nás populisti?

14.02.2017

Ešte pred migračnou krízou hovorili európski lídri o potrebe užšej integrácie. Pár mesiacov na to, keď nekontrolovateľný prílev migrantov využili vo svoj politický prospech populisti a extrémisti, viac »

Briti otvorili neliečené rany únie

24.06.2016

Britskí euroskeptici ako aj eurooptimisti otvorili témy, s ktorými sa nielen Briti pasujú už niekoľko rokov. Nekontrolovateľný prílev migrantov, prílišná bruselská byrokracia a regulácie viac »

Skloňme hlavy pred Britmi

23.06.2016

41 rokov spojenectva Veľkej Británie so zvyškom Európskej únie bolo poznačené množstvom výnimiek. Už niekdajšia britská premiérka Margaret Thatcherová, nazývaná aj ako železná lady, bola viac »

Zeman

Podľa bookmakerov je favoritom českých prezidentských volieb Drahoš

28.07.2017 14:53

Favoritom bookmakerov stávkových kancelárií na české prezidentské voľby už je bývalý predseda Akadémie vied ČR Jiří Drahoš.

Peter Plavčan

Prerozdeľovanie eurofondov u Plavčana preverí NAKA, podnet dal Čižnár

28.07.2017 14:51

Kauzou rozdeľovania eurofondov ministerstvom školstva sa bude zaoberať Národná kriminálna agentúra (NAKA).

Pezinok, skládka

Pezinok začína opäť bojovať proti snahám vybudovať kontroverznú skládku

28.07.2017 14:30

Mesto po štyroch rokoch opäť začína bojovať proti snahám vybudovať skládku odpadov na území mesta, ktoré v roku 2013 pozastavilo rozhodnutie Najvyššieho súdu SR.

People Q&A Mick Jagger

Brexitom Anglicko prehralo, spieva Mick Jagger

28.07.2017 14:21

Frontman britskej skupiny The Rolling Stones Mick Jagger vydal dve piesne, ktorými vyjadruje sklamanie zo súčasného politického diania vo svete. Skladby (Musíš sa spamätať) a (Prehra Anglicka) považuje spevák za audiovizuálny projekt.

Lenka Buchláková

Ekonomický blog "Od eka do eka" prináša príspevky na aktuálne politicko-ekonomické témy nielen zo Slovenska. Všetko to, čo sa do tlačených novín Pravdy nezmestilo. Autorka je ekonomickou redaktorkou denníka Pravda. spravy.pravda.sk/autor/132-bu…

Štatistiky blogu

Počet článkov: 63
Celková čítanosť: 473889x
Priemerná čítanosť článkov: 7522x

Autor blogu