Keby sa najbohatší ľudia na svete rozhodli, že na jeden deň vymenia svoje luxusné autá či lietadlá za mestskú hromadnú dopravu, všetci dokopy by sa zmestili do jedného autobusu. Taký je aktuálne obraz o príjmovej nerovnosti na svete.
Svetová štúdia organizácie Oxfam ukázala, že 85 najväčších boháčov vlastní taký majetok ako 3,5 miliardy najchudobnejších, čo je polovica svetovej populácie. Ak by sme sa pozreli konkrétne na Slovensko, príjmová nerovnosť medzi ľuďmi je rovnako alarmujúca. Podľa odhadov denníka Pravda má 30 najväčších slovenských boháčov majetok v hodnote 12 miliárd eur. Vlastnia fabriky, pozemky, vily či limuzíny. Zodpovedá to majetku 550-tisíc ľudí, čo je približne štvrtina bežných pracujúcich Slovákov.
V čom je problém? Keby sme to opäť prirovnali k cestovaniu mestskou hromadnou dopravou, nie všetci nastúpia do autobusu s platným cestovným dokladom. Aj revízori a prípadná hrozba pokuty sú na nich prikrátki. Skrátka, medzi boháčmi je veľa takých, ktorí k svojmu majetku neprišli najlegálnejšou cestou. (pripomínam, nehádžem všetkých do jedného vreca plného podvodníkov). Každopádne, vysokopríjmová skupina ľudí nie je schopná minúť na spotrebu takú časť svojho príjmu ako práve stredná trieda (ktorá na Slovensku už vlastne ani neexistuje) alebo nízkopríjmová skupina ľudí. Inými slovami, ak drží v rukách majetok sveta len hŕstka vyvolených, narážame na problém nedostatku spotreby. Peniaze držia vo svojich vreckách, nakoľko v čase krízy a menšieho počtu investičných príležitostí neinvestujú, a radšej si držia úspory u seba.
Pri príjmovej nerovnosti narážame aj na politický charakter. Ak sa dostatočné množstvo bohatstva koncentruje iba do niekoľkých rúk, je pre ne ľahké kupovať si politikov, obchádzať regulácie, či dokonca priamo podplácať regulátorov, alebo vykonávajú iné aktivity, ktoré podkopávajú finančný systém a ekonomiku.Nehovoriac o tom, že bohatnutie bohatých a schudobnievanie chudobných vedie k nepokojom. Tých sme svedkami v súčasnej dobe vo viacerých európskych krajinách.
„Nie je nič zlé na tom, že niekto vynájde tranzistor alebo niečo iné, čo prospieva všetkým, a prinesie mu to veľké príjmy. Tie peniaze si zaslúži. Mnohí vo finančnom sektore zbohatli na základe ekonomickej manipulácie, podvodom a predátorskými pôžičkami. Predávali drahé hypotéky a ich detaily schovávali miniatúrnym písmom,“ píše vo svojej knihe Cena za nerovnosť americký ekonóm a nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu a bývalý hlavný ekonóm Svetovej banky Joseph Stiglitzna na margo zbohatnutia bankárov vo svete.
Nie všetci však vidia problém príjmovej nerovnosti takouto optikou. Pravdou je, že bohatí vytvárajú pracovné miesta. Na Slovensku najviac v stavebníctve, hútnictve, energetike a doprave.
S kontroverznou štúdiou nedávno prišiel samotný Medzinárodný menový fond. Ten tvrdí, že na to, aby štáty podporili viac hospodársky rast, musia pritlačiť práve na bohatých, aby viac prispievali do štátneho rozpočtu. V jednoduchosti, viac ich zdaniť. Podľa ich prepočtov to nemá negatívny vplyv na rast hospodárstva. V tomto prípade súhlasím s jedným tvrdením. Progresívna daň z príjmu za istých okolností môže a nemusí byť dobrá či spravodlivá. Rovnejšiu spoločnosť však nemusí zabezpečiť. V tomto prípade je nutné pozrieť sa na stranu redistribúcie. Teda komu, za akých podmienok a akým spôsobom.
Čím vyššie zdanenie, tým väčšia motivácia ľudí kľučkovať a vyhýbať sa plateniu daní. Stará poučka, ktorá sa však nepotvrdila ani pri rovnej dani. Daňové úniky to nezastavilo, ani neznížilo.