Ak by ľudia poslali na tento týždeň do Prezidentského paláca súčasného premiéra vlády Roberta Fica, nová vláda na čele s novým premiérom by mohla siahnuť po výnimke v zákone o dlhovej brzde. Nové vládne zoskupenie by mohlo najbližšie dva roky poľaviť v znižovaní verejného dlhu. V preklade, dlh krajiny by rástol. A ako to už s dlhmi býva, raz by ich niekto splatiť musel. Obávam sa, že ak si vláda vypýta prestávku v znižovaní dlhu, následné konsolidačné opatrenia zasiahnu ešte aj moje deti.
Ak by sa Fico prezidentom nestal, k rekonštrukcii vlády pravdepodobne dôjde. Naznačil to dnes on sám. „Ak z akýchkoľvek dôvodov nezískam vo voľbách dostatočnú podporu svojich voličov, teda členov alebo sympatizantov Smeru, zvážim svoje ďalšie pôsobenie v politike,“ povedal v nedeľu Fico na pracovnom stretnutí s primátormi a starostami, zvolenými za sociálnu demokraciu, a tiež politickými štruktúrami strany, ktoré bolo v Banskej Bystrici.
Zákon o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý pred troma rokmi odsúhlasil Smer ale aj opozícia, hovorí jasne: ,,(10) Povinnosť uplatňovať ustanovenia odsekov 6 až 8 sa nevzťahuje na obdobie 24 mesiacov počnúc prvým dňom nasledujúcim po dni, v ktorom bolo schválené programové vyhlásenie vlády a vyslovená dôvera vláde.“
Znamená to, že nielen teraz, ale aj o dva roky, kedy budú nové parlamentné voľby, by si nová vláda mohla vypýtať ,,rozpočtové prázdniny“. Šetreniu by tak mohlo byť najbližšie štyri roky koniec.
Táto výnimka sa dostala do zákona preto, aby mohla nová vláda, ktorá by vzišla z ďalších parlamentných volieb, bez hrozby sankcií zaviesť prípadné ďalšie reformy. Na to, aby začali v praxi fungovať, je potrebný dlhší čas. S možnosťou, že v polovici funkčného obdobia jednej vlády sa formálne vymenia premiéri, navrhovatelia zákona pri jeho formovaní nepočítali.
Fico vo štvrtok (20.3.2014) pred médiami deklaroval, že v prípade jeho zvolenia do prezidentského úradu by nová vláda nemala výnimku uplatňovať. „Konsolidujeme verejné financie tak a robíme všetko preto, aby v priebehu nasledujúcich dvoch rokov začal verejný dlh klesať a neprekročil hranicu 60 percent,“ povedal vo štvrtok Fico.
Dlh krajiny by sa mal v tomto roku pohybovať pod úrovňou 57 percent. Ak by ďalej rástol, vláda by musela predložiť na stôl vyrovnaný rozpočet spojený so škrtmi, ktoré by pocítili aj bežní ľudia. V prípade prekročenia 60-percentnej hranice, čo je horná hranica stanovená zákonom, musí kabinet požiadať parlament o vyslovenie dôvery. Slovensko má síce jeden z najnižších dlhov v rámci krajín eurozóny, ale v prípade krízy môže pre otvorenú slovenskú ekonomiku náš dlh rýchlo narásť. Priemerný dlh eurozóny sa vlani vyšplhal na úroveň 92,7 percenta.
Európska komisia vo svojom poslednom hodnotení odhaduje tohtoročný dlh Slovenska na úrovni 57,8 percenta. Niečo vyše 57 percent je aj odhad Európskeho štatistického úradu (Eurostat). Riziko predloženia vyrovnaného rozpočtu a potreby zháňania ďalších miliónov eur do štátnej kasy však rezort financií napriek tomu vylučuje. Rizikami sú stále neistý ekonomický vývoj v eurozóne a výber daní. Krajina sa však vlani predzásobila na finančných trhoch. Môže urobiť spätný výkup štátnych dlhopisov, čím formálne zníži dlh pod Bruselom požadovanú hranicu.
Nemožno poprieť aktuálnu snahu ministerstva financií konsolidovať verejné financie. A to posledné, čo by ho v tejto snahe malo zabrzdiť, je výmena v prezidentskom paláci.