Potrebné zmeny v sociálnych dávkach

21. februára 2016, Lenka Buchláková, verejné financie zahraničie

Britská snaha obmedziť príchod migrantov do krajiny cez zosekanie prídavkov na deti sa začína pozdávať aj iným európskym krajinám. K tomuto kroku by do budúcnosti chcelo pristúpiť aj Rakúsko či Dánsko. Briti už dlhodobo upozorňujú na neudržateľný stav, keď do krajiny prichádzajú ľudia s tým, že nepracujú, poberajú dávky a posielajú ich domov svojim deťom. Súhlasne prikyvujú aj lídri z ostatných európskych krajín, ktorí cítia, že bez zmien nebude možné do budúcnosti udržať sociálny systém v ich krajinách.

 
Britská vláda len na prídavky na deti vypláca milióny libier týždenne. Najviac rúk naťahujúcich sa za podporou z krajín EÚ je z Poľska. Poliaci sú najpočetnejšou skupinou spomedzi migrantov žijúcich v Británii, je ich tam okolo 850-tisíc. Prídavky na deti poberá vyše 26- tisíc Poliakov žijúcich či pracujúcich v Británii, ktorých deti sú v Poľsku. Slováci sú štvrtou krajinou v rebríčku poberania týchto sociálnych benefitov, za Írmi a Francúzmi. Takmer 2- tisíc Slovákov posiela dávky deťom na Slovensko.Kým na Slovensku sa pohybuje mesačný príspevok na dieťa v sume 23,52 eur, v Británii dostanú pracujúci alebo aj tí, ktorí si prácu hľadajú, na dieťa 20,70 libier (20,49 eur) týždenne. Na každého ďalšieho potomka potom môžu poberať 13,70 libier (17,76 eur) týždenne. Británia bude musieť dávky do zahraničia vyplácať aj naďalej, ale len v tej výške, v akej ich vypláca tá krajina, v ktorej deti žijú.

 
Aj napriek tomu sú príspevky na deti v konečnom dôsledku finančne zanedbateľným problémom, tak pre Britániu ako aj pre iné vyspelé štáty, ktoré si vyberajú ľudia z chudobnejších krajín pre lepšie podmienky na život. Britský premiér David Cameron chcel ísť v okresávaní sociálnych benefitov ďalej, no nateraz vybojoval pre svoju krajinu na pôde Bruselu s úniou kompromis, ktorý je menej bolestivý najmä pre krajiny východnej Európy. Bolestivé to bude až po tom, ako sa na pôde Bruselu začne hovoriť o okresávaní ďalších dávok, okrem iného o príspevkoch na bývanie.

 

V Bruseli však počas tvrdých 30 hodinových rokovaní padali rôzne názory na túto tému. Jednou z nich bol aj ten, že krajiny by sa mali snažiť o vytvorenie takých sociálnych podmienok, aby ich občania nemuseli takto húfne migrovať za lepším platovým ohodnotením a súčasne lepšou štátnou podporou inde. Len do Británie prichádza ročne 300- tisíc nových prisťahovalcov, prevažne z členských štátov EÚ. Aktuálne tam pracuje oficiálne aj 100- tisíc Slovákov.

 

K „náprave“ migrantov, ktorí prichádzajú z chudobnejších krajín do bohatších s tým, že nebudú pracovať ale len poberať štedro nastavené sociálne dávky by malo v Británii pomôcť aj opatrenie, že títo ľudia budú môcť po novom čerpať štátne benefity a mať daňové úľavy až potom, čo tam budú pracovať viac ako štyri roky. Počas tejto doby majú prispievať do miestneho sociálneho systému. Do budúcnosti by chcela Británia takisto pristúpiť k tomu, aby tí, ktorí prídu do krajiny a nenájdu si prácu do pol roka, krajinu opustili.