41 rokov spojenectva Veľkej Británie so zvyškom Európskej únie bolo poznačené množstvom výnimiek. Už niekdajšia britská premiérka Margaret Thatcherová, nazývaná aj ako železná lady, bola proti užšej spolupráci v únii na úkor národných záujmov a chcela stoj čo stoj zo spoločného európskeho bloku iba profitovať. Bola to práve ona, ktorá vybojovala pre Britov v roku 1984 tzv. britský rabat. Ide o zľavu na príspevok Spojeného kráľovstva do unijného rozpočtu, ktorý vracia britskej vláde EÚ. Celkový príspevok Britov v roku 2015 do rozpočtu únie sa vďaka rabatu zredukoval zo 17,8 miliárd na 12,9 miliárd libier.
,,Chcem svoje peniaze späť“, povedala Thatcherová na summite v Dubline v roku 1979. Vo svojej knihe Umenie vládnuť na margo európskych krajín napísala: ,,V priebehu môjho života všetky problémy prišli z kontinentálnej Európy a všetky riešenia od anglicky hovoriacich národov na celom svete.“ FOTO: SITA/AP
Vzťahy medzi Britániou a zvyškom Európy sa nikdy nedali nazývať vrúcnymi, najmä tie medzi Britmi a Francúzmi. Paradoxne referendum o zotrvaní alebo odchode krajiny z EÚ sa rieši v dobe, keď Briti dosiahli väčšinu zo svojich požiadaviek v rámci európskej politiky, a to aj v čase prehlbovania únie. Napríklad udržanie prístupu na vnútorný trh bez zmeny pravidiel či zachovanie národných kontrol v rámci zahraničnej a bezpečnostnej politiky, nakoľko Briti sú stále mimo schengenský priestor. Prinútili úniu liberalizovať zahraničný obchod a odmietli propagovanie federalistických symbolov.
Súčasný britský premiér David Cameron je proti akémukoľvek ďalšiemu prehlbovaniu únie v politickej a ekonomickej rovine. Odmieta spoločnú daň z finančných transakcií, bankovú úniu, spoločného ministra financií pre úniu a stálu výnimku má krajina aj v prípade neprijatia eura.
Vo februári tohto roka Cameron vybojoval v Bruseli pre Britániu ďalšie
ústupky. Tie ale únia naplní v prípade, že Briti aj po referende 23. júna zostanú súčasťou spoločného európskeho bloku. Ústupky sa týkajú najmä migrantov. Cameron ešte v roku 2010 Britom sľúbil, že vyrieši nezvládnuteľnú situáciu s prisťahovalcami, ktorí do krajiny ale prichádzajú prevažne za prácou z chudobnejších krajín únie. Aktuálne tam pracuje aj okolo 100- tisíc Slovákov. Každoročných 300- tisíc nových prisťahovalcov chce premiér zosekať o viac ako polovicu. A to aj napriek tomu, že podľa viacerých štúdií, za posledných 10 rokov prispeli migranti do britského rozpočtu viac, ako z neho odčerpali na rôznych sociálnych benefitoch.
Práve téma migrantov výrazne rezonovala v predreferendovej kampani v oboch táboroch, teda u stúpencov brexitu ale aj zástancov zotrvania krajiny v únii. Tí, čo sú za odchod Británie z únie však posledné týždne pri migrantov neskutočne zavádzali, a urobili zo všetkých povaľačov, teroristov a príživníkov, ktorý patria na starý kontinent, a nie do Británie.
V hre je teraz naozaj veľa. Všetci si v Európe uvedomujú, že prípadný odchod Británie z únie by len prilial olej do ohňa k jej súčasným problémom. Dominový efekt by bol totiž nezastaviteľný. Európa preto musela krátko pred konaním referenda nielen v prípade migrantov opäť raz skloniť hlavu pred Britmi vo viere, že uberie vietor z plachiet britským euroskeptikom a takto odvráti ekonomickú a politickú katastrofu. Víťazstvo zástancov zotrvania Británie v únii ale bude znamenať ďalšie tvrdé rokovania zo strany Camerona na bruselskej pôde. To je však najlepší možný scenár, aký by si únia mala želať- britský premiér je pripravený pretlačiť veľkú reformu bloku, ktorý pomaly stráca v súčasnej podobe svoj význam.
Briti sú bojové plemeno, nebudú poslúchať ...
Jean Monet, jeden z ,,otcov zakladateľov" ...
Celá debata | RSS tejto debaty