Skloňme hlavy pred Britmi

23. júna 2016, Lenka Buchláková, politika zahraničie

41 rokov spojenectva Veľkej Británie so zvyškom Európskej únie bolo poznačené množstvom výnimiek. Už niekdajšia britská premiérka Margaret Thatcherová, nazývaná aj ako železná lady, bola proti užšej spolupráci v únii na úkor národných záujmov a chcela stoj čo stoj zo spoločného európskeho bloku iba profitovať. Bola to práve ona, ktorá vybojovala pre Britov v roku 1984 tzv. britský rabat. Ide o zľavu na príspevok Spojeného kráľovstva do unijného rozpočtu, ktorý vracia britskej vláde EÚ. Celkový príspevok Britov v roku 2015 do rozpočtu únie sa vďaka rabatu zredukoval zo 17,8 miliárd na 12,9 miliárd libier.

 

,,Chcem svoje peniaze späť", povedala Thatcherová na summite v Dubline v roku 1979. Vo svojej knihe Umenie vládnuť na margo európskych krajín napísala: ,,V priebehu môjho života všetky problémy prišli z kontinentálnej Európy a všetky riešenia od anglicky hovoriacich národov na celom svete." FOTO: SITA/AP

,,Chcem svoje peniaze späť“, povedala Thatcherová na summite v Dubline v roku 1979. Vo svojej knihe Umenie vládnuť na margo európskych krajín napísala: ,,V priebehu môjho života všetky problémy prišli z kontinentálnej Európy a všetky riešenia od anglicky hovoriacich národov na celom svete.“ FOTO: SITA/AP

Vzťahy medzi Britániou a zvyškom Európy sa nikdy nedali nazývať vrúcnymi, najmä tie medzi Britmi a Francúzmi. Paradoxne referendum o zotrvaní alebo odchode krajiny z EÚ sa rieši v dobe, keď Briti dosiahli väčšinu zo svojich požiadaviek v rámci európskej politiky, a to aj v čase prehlbovania únie. Napríklad udržanie prístupu na vnútorný trh bez zmeny pravidiel či zachovanie národných kontrol v rámci zahraničnej a bezpečnostnej politiky, nakoľko Briti sú stále mimo schengenský priestor. Prinútili úniu liberalizovať zahraničný obchod a odmietli propagovanie federalistických symbolov.
Súčasný britský premiér David Cameron je proti akémukoľvek ďalšiemu prehlbovaniu únie v politickej a ekonomickej rovine. Odmieta spoločnú daň z finančných transakcií, bankovú úniu, spoločného ministra financií pre úniu a stálu výnimku má krajina aj v prípade neprijatia eura.
Vo februári tohto roka Cameron vybojoval v Bruseli pre Britániu ďalšie ústupky. Tie ale únia naplní v prípade, že Briti aj po referende 23. júna zostanú súčasťou spoločného európskeho bloku. Ústupky sa týkajú najmä migrantov. Cameron ešte v roku 2010 Britom sľúbil, že vyrieši nezvládnuteľnú situáciu s prisťahovalcami, ktorí do krajiny ale prichádzajú prevažne za prácou z chudobnejších krajín únie. Aktuálne tam pracuje aj okolo 100- tisíc Slovákov. Každoročných 300- tisíc nových prisťahovalcov chce premiér zosekať o viac ako polovicu. A to aj napriek tomu, že podľa viacerých štúdií, za posledných 10 rokov prispeli migranti do britského rozpočtu viac, ako z neho odčerpali na rôznych sociálnych benefitoch.
Práve téma migrantov výrazne rezonovala v predreferendovej kampani v oboch táboroch, teda u stúpencov brexitu ale aj zástancov zotrvania krajiny v únii. Tí, čo sú za odchod Británie z únie však posledné týždne pri migrantov neskutočne zavádzali, a urobili zo všetkých povaľačov, teroristov a príživníkov, ktorý patria na starý kontinent, a nie do Británie.
V hre je teraz naozaj veľa. Všetci si v Európe uvedomujú, že prípadný odchod Británie z únie by len prilial olej do ohňa k jej súčasným problémom. Dominový efekt by bol totiž nezastaviteľný. Európa preto musela krátko pred konaním referenda nielen v prípade migrantov opäť raz skloniť hlavu pred Britmi vo viere, že uberie vietor z plachiet britským euroskeptikom a takto odvráti ekonomickú a politickú katastrofu. Víťazstvo zástancov zotrvania Británie v únii ale bude znamenať ďalšie tvrdé rokovania zo strany Camerona na bruselskej pôde. To je však najlepší možný scenár, aký by si únia mala želať- britský premiér je pripravený pretlačiť veľkú reformu bloku, ktorý pomaly stráca v súčasnej podobe svoj význam.