Od eka do eka

V Česku sa pred dvoma rokmi rozhodli, že si štát bude požičiavať na splatenie štátneho dlhu nielen na finančných trhoch, ale aj priamo od bežných ľudí.  Dôvod je ten, že nižšia miera závislosti na zahraničných bankách či penzijných fondoch zvyšuje odolnosť štátu v prípade, že by na svetových trhoch došlo k poklesu dôvery v solventnosť českého štátu.  V prípade turbulencií na globálnych finančných trhoch môžu mať práve zahraniční držitelia českých štátnych dlhopisov tendenciu sa ich rýchle zbavovať.  Štát na tom ale prerába. Na trhu si totiž môže aktuálne požičať za výrazne nižší úrok, výnos päťročného dlhopisu je aktuálne pod jedným percentom. Rozdiel v nákladoch pre štát oproti trhovým podmienkam sú asi dva percentuálne body za rok. Pri desaťmiliardovej emisii ide teda o každoročný extra náklad 200 miliónov korún.Keď k tomu prirátame poplatky bankám, ktoré na svojich pobočkách tieto dlhopisy predávajú, štátu sa požičiavanie si od ľudí vôbec nevypláca. 

V Česku je o tieto dlhopisy zo strany ľudí taký záujem, že muselo tamojšie ministerstvo financií minulotýždňovú v poradí už štvrtú aukciu zastaviť po štyroch dňoch! Česi kúpili dlhopisy za 20 miliárd korún!

Na to, aby bol o dlhopisy zo strany Čechov záujem, musel štát ponúknuť  ľuďom lepšie úročenie ako na termínovaných vkladoch.  Fyzické a neziskové fyzické osoby si v Česku môžu  vybrať z piatich druhou cenných papierov. Ich doba splatnosti sa pohybuje od 18 mesiacov po 7 rokov. Miera zhodnotenia má rozpätie od 1,7 percenta (u splatnosti rok a pol) po 3,07 percenta u päťročných dlhopisov. Sedemročný dlhopis má výnosom presne kopírovať vývoj inflácie. Tá by pritom podľa predikcií tamojšieho ministerstva financií nemala v nasledujúcich troch rokoch prekročiť hranicu dvoch percent.

V súčasnosti sú v obehu dlhopisy za 56,2 miliardy českých korún. Najväčší záujem o dlhopisy je u ľudí vo veku od 51 do 60 rokov (zhruba 32 percent ) a vo veku 61 až 70 rokov (30 percent), a len niečo vyše 19 percent je vo veku 41 až 50 rokov. Najobľúbenejšie sú u ľudí päťročné reinvestičné bondy, najčastejšie Česi vkladajú do dlhopisov čiastku okolo 200 tisíc českých korún.

Už viac ako tri percentá štátneho dlhu drží v rukách v Česku okolo 68 tisíc ľudí. Tamojší rezort financií chce, aby to v budúcnosti bolo až 20 percent. Za to, že mu požičajú, platí štát občanom až trikrát viac než investorom. Majitelia novo vydaných bondov však po novom musia rátať s tým, že výnosy budú zrážkovo zdanené 15-timi percentami. Ministerstvo sa snaží bondy ľuďom zatraktívniť a umožňuje ich darovať, vydáva darčekové a pamätné certifikáty na prianie. Cena za zhotovenie je 250 českých korún. Obrázok: Minister financií Miroslav Kalousek. ZDROJ: blesk.cz.

Spustiť podobnú emisiu dlhopisov pre ľudí chcelo aj naše ministerstvo financií. Ročne by štát mohol získať od ľudí 150 až 200 miliónov eur. Predaj dlhopisov pre Slovákov však nie je plnohodnotná náhrada za predaj investorom inštitucionálnym, keďže refinančné potreby Slovenska predstavujú každoročne približne 7 až 8 miliárd eur. Spomínaných 200 miliónov eur tak tvorí len 2,5 percenta z tejto sumy.

Štát momentálne stále  využíva zatiaľ dobrú situáciu na finančných trhoch. Krajina si takto minulý týždeň úspešne požičala jednu miliardu eur- a to najlacnejšie v histórii Slovenska- za úrok 1,6 percenta. Dopyt investorov bol pritom výrazne vyšší, a to až 2,8 miliardy eur. Ide tak  o najlacnejší slovenský dlhopis v histórii.  Za takýchto podmienok sú dlhopisy pre ľudí zrejme iba hudbou budúcnosti.  Vláda si totiž určite nepovie, že i keď za drahšie, predsa len dáme lepšie podmienky pre ľudí.  Nedoriešené sú aj technické otázky. Evidenciu o dlhopisoch pre občanov by totiž mal viesť centrálny depozitár, ktorý ale na to nemá  technické predpoklady. Štát by to malo stáť niekoľko miliónov eur.

Prípravu špeciálnych dlhopisov pre obyvateľstvo rezort financií spomínal už v auguste v predloženom rozpočte verejnej správy na roky 2013 až 2015 ako jednu z možností na rozloženie investorskej základne štátneho dlhu.