Od eka do eka

Minister financií Peter Kažimír si počas nedávneho rokovania parlamentu o štátnom rozpočte krátil chvíľu čítaním slovenskej klasiky Dva dni v Chujave. Vzhľadom na jeho doterajšie pôsobenie v kresle ministra by jeden povedal, že v nej našiel návod na vedenie svojho rezortu.

Volajme ho ale „pán s veľkým nosom“- takto totiž označil Záborský v knihe predstaviteľa vládnej moci, ktorý prichádza do Chujavy vyberať dane a poplatky. Náš súčasný ,,pán s veľkým nosom“ v roku 2013 ukázal, že vo vyberaní daní je ako doma. Prstom ukázal na zlé banky ako aj zlých a nepoctivých podnikateľov, ktorí museli cez vyššie dane prispieť viac do štátnej kasy. Zaujímavé je, ako sa Záborského ,,pán s veľkým nosom“ podobá na toho nášho vo viacerých smeroch. V Chujave tento predstaviteľ vládnej moci udelil obci pokutu za to, že nezabezpečila dosť štrku na spevnenie cesty. Na príčine tomu bol miestny gróf, ale pokutu za neho musia zaplatiť obyčajní sedliaci, čo dedinčania vnímajú ako veľkú neprávosť. Prenesme sa o niekoľko desiatok rokov na Slovensko. V roku 2013 museli uťahovať opasky mestá a obce, ktoré sa do veľkej miery podieľali na ozdravovaní verejných financií. Pocítili to bežní ľudia na kvalite poskytovaných služieb. Niektoré samosprávy prestali večer zapínať verejné osvetlenie, zrušili svoje tradičné kultúrne a športové podujatia, obmedzili investície- čo v preklade znamená, že sa neopravovali cesty či školy. Niektorí starostovia a primátori museli prepúšťať ľudí z úradu, zvyšovali aj miestne dane a poplatky, len aby vytvorili rozpočtové prebytky, ktoré prisľúbili Ficovej vláde.

V čase, keď sa v parlamente striedali pri rečníckom pulte rozhorčení poslanci opozície, ktorí kritizovali štátny rozpočet na rok 2014, minister financií Peter Kažimír sedel vedľa pultu čítajúc knihu od Jonáša Záborského Dva dni v Chujave. Foto, zdroj: Sita

Záborský túto pasáž, kde predstaviteľ vládnej moci zdiera bežných ľudí, v knihe označil ako ,,Deň škaredý“. Môžeme však slovenský ľud označiť aj dnes za živoriaci a zaostalý národ, ktorý je v materiálnom aj morálnom rozklade? Aj napriek výkrikom opozície a kritikom súčasnej vlády, ktorí tvrdia, že sme sa tak zle ako teraz ešte hádam nikdy nemali, to s nami nie je až také zlé ako v Chujave.

Predsa len, Záborského kniha má ešte jednu časť, nazval ju „Deň pekný“. „Ale videla Chujava i deň veľmi pekný, radostný, slávny, lež až po rokoch, keď sa v nej všetko na lepšie premenilo, ba sa stalo svojím opakom,“ opisuje vo svojej knihe autor. A takto opisuje „Deň pekný“ súčasný ,,pán s veľkým nosom“. Ten tvrdí, že takýto deň sa celý rok 2014 bude opakovať. ,,Som presvedčený o tom, že ideme do lepšieho roka, držte nám palce, aby sme to zvládli,“ adresoval nedávno Kažimír plénu Národnej rady. Nuž, držme si všetci palce a klobúky.

V Chujave v „Deň pekný“ sa podarilo zriadiť detské jasle, vystavať novú školu i spoločnú sýpku. Na najväčší problém, ktorým bolo opilectvo a úžera sa však riešenie hľadalo iba ťažko. Kolektív národne uvedomelých predstaviteľov dediny napokon našiel riešenie a vybudovaním obecnej pokladnice prekazil úžerníkom zdieranie ľudu. Obyvateľom dediny sa neskôr podarilo spoločnými silami získať aj panské pozemky grófa a vybudovať si nové domy. Súčasný „pán s veľkým nosom“ hovorí, že nás čaká viac práce, nižšie výdavky na chod domácnosti, viac peňazí na míňanie, lepšie cesty. Dokonca aj samosprávam v novom (volebnom) roku uvoľňuje ruky v míňaní. Chujavský rok, aký sme si zažili, by sa už vraj nemal opakovať, dokonca ani v iných európskych krajinách. Nateraz to tak vyzerá, predpovede sa dokonca opierajú o čísla, na ktoré žiaden ekonóm nedá dopustiť.

Nedá mi však pri tejto milej predpovedi predsa len jednu vec nespomenúť. Tí, ktorí čítali Dva dni v Chujave isto vedia, že zmena v dedine neprišla len tak sama. Do zanedbanej Chujavy prišiel totiž za farára slovenský vlastenec Rastic, ktorý sa spojil s úradníkom Rozumovským, advokátom Stupnickým a novým učiteľom Semenákom. Celý dej sa končí, keď na oslave narodenín slovenského farára Ľudomila Rastica všetci prítomní hostia i dedinčania volajú Rasticovi na slávu a richtár Hučko sa mu prihovára týmito slovami: „Cirkev a obec chujavská vyslovujú mojím jazykom vašej velebnosti svoju najsrdečnejšiu vďačnosť a najpokornejšiu úctu. Vy ste ten muž, ktorý ste obec povýšili a zvelebili. Boli sme pred vaším príchodom tí najbiednejší ľudia. Spustlosť naša bola nesmierna. Až teraz, vaším pričinením, cítime sa naozaj slobodnými, môžeme žiť dôstojne. Znášali ste s hrdinskou vytrvalosťou nerozumný náš odpor. Nedali ste sa mýliť ani klebetami ani nevďačnosťou, až ste slávne zvíťazili. Živ vás na mnohé, mnohé letá Boh. Pamiatka vaša bude požehnaná medzi nami aj u potomstva nášho. Privolávame vám z celej duše: Sláva!“ Nuž, a o niekoľko desiatok rokov jeden muž, ktorý dúfa v podobnú slávu, riekol: ,,Kandidatúru chápem ako službu Slovensku a občanom.“