Pritvrdenie ekonomických sankcií voči Rusku sa pravdepodobne minie účinku. Ako ukazuje štúdia amerického Petersonovho inštitútu, v prípade veľkej krajiny akou je Rusko majú takéto sankcie úspech len s približne 20- percentnou pravdepodobnosťou. Ekonómovia z inštitútu sa pozreli na dokopy 115 prípadov uvalenia sankcií od prvej svetovej vojny až do roku 2000. S čiastočným úspechom skončila ani nie tretina z nich. Pomôcť by mali skôr opatrenia voči jednotlivým osobám či firmám tak, ako to EÚ urobila v prvom kole sankcií.
,,Veľkosť cieľovej krajiny negatívne koreluje s úspešným dopadom sankcií. Súvisí to s ekonomickou teóriou, ktorá hovorí, že veľké krajiny sú schopné absorbovať sankcie lepšie ako menšie krajiny. Nie sú tak odkázané na export,“ opisuje v analýze z roku 2007 jeden z jej autorov, ekonóm Gary Clyde Hufbauer. Poukazuje aj na fakt, že najprínosnejšie sa sankcie ukázali v prípadoch, keď mali splniť vcelku nenáročný cieľ, ako je napríklad prepustenie politického väzňa. Tieto sankcie sa ukázali ako úspešné až v polovici prípadov.
,,Čím má donucovaná krajina intenzívnejšie obchodné a priateľské zahraničné vzťahy so štátmi, ktoré uvalili sankcie, tým sa sankcie stávajú úspešnejšími,“ opisuje Hufbauer. Ekonomické sankcie pritom platia pre demokratické režimy ako pre autokratické. Únia pri troch kolách uvaľovania sankcií voči Rusku zvažovala, ako ich čo najcitlivejšie zaviesť, aby nepoškodili hospodársky rast samotných európskych štátov.
Kým Európa nevie v krátkom čase nájsť alternatívne trhy v prípade oslabenia exportu, Rusi môžu časť strát vykompenzovať rastúcim dopytom po ich komoditách z Ázie. Aj napriek tomu začínajú aj oni intenzívnejšie pociťovať ekonomické problémy. Rubeľ za posledné dva mesiace oslabil o jedenásť percent, z toho o 3,5 percenta za posledných niekoľko dní. Proti slabnúcej mene a inflácii bojuje tamojšia centrálna banka zvyšovaním úrokových sadzieb. Naposledy tak musela urobiť na konci júla, keď svoju základnú úrokovú sadzbu zdvihla hneď o polovicu percentuálneho bodu, na osem percent.
Komentátor nemeckého týždenníka Die Zeit Michael Thumann zase dodáva, že pod negatívny vplyv na výnosy ruských štátnych dlhopisov a zhoršenie situácie na akciovom trhu sa podpísala prítomnosť ruských vojsk na Kryme a samotný ozbrojený konflikt, pričom ,,hospodárske sankcie neboli hybnou silou tohto vývoja,“ komentuje Thumann. Prikláňa sa k názoru, že by sankcie mali byť cielené, a nie plošné. To tvrdí vo svojej štúdii aj Petersonov inštitút. Z výsledkov vyplýva, že účinnejšie sú v tomto prípade embargá a bojkoty. Tie majú predovšetkým obmedziť potreby najbohatších a politických elít. Embargo a bojkot postihujú napríklad vojenský materiál, luxusný tovar a iné komodity, aby nepostihli najnižšie vrstvy obyvateľov. Efektívnym je hlavne zmrazenie aktív v zahraničí.
Rusi aktuálne pociťujú aj odliv kapitálu. Za prvú polovicu tohto roka z ruského trhu odtiekli investície v objeme 75 miliárd dolárov. ,,Slabá mena zdražuje dovoz a zviera spotrebiteľský dopyt, vysoké úroky a odliv kapitálu umŕtvuje investičnú aktivitu. Ruská ekonomika strácala dych ešte pred eskaláciou situácie na Ukrajine, napriek tomu sa ešte na začiatku roka očakávalo, že HDP (hrubý domáci produkt, pozn.red.) tento rok zvýši približne o dve percentá. V apríli prognózy spadli na jedno percento a teraz je už pravdepodobné, že v 3. štvrťroku HDP klesne,“ hovorí ekonóm spoločnosti Deloitte David Marek. Údaje o hrubom domácom produkte v 2. štvrťroku zverejní ruský štatistický úrad budúci týždeň a údaje za 3. štvrťrok budú publikované až na začiatku decembra. Až vtedy by sa malo ukázať, ako úspešné či neúspešné boli samotné sankcie uvalené na Rusko.
,,Sankcie sú neefektívne, pokiaľ sa nevyrieši príčina samotného konfliktu,“ tvrdí Hufbauer v štúdii. Ako príklad uvádza rok 1988 a pokus prezidenta USA Ronalda Reagana zosadiť uvalenými sankciami z prezidentského kresla Panamy Manuela Noriegu. Drogový obchodník a diktátor si totiž za svoje vládnutie nelámal hlavu s ľudskými právami, ktoré neustále porušoval pri výkone moci. Reganova vláda zmrazila bankové kontá Panamy v amerických bankách a dala inštrukcie, aby americké firmy a občania v Paname neplatili dane.Nariadila aj zákaz importu Panamského cukru do USA.
,,Sankcie boli uložené postupne, a potom boli aj postupne oslabené radom výnimiek. Na konci sa sankcie ukázali ako nedostatočné na odstránenie problému, a bola v Paname použitá vojenská sila,“ uvádza v štúdii. V 1989 vyše 27- tisíc amerických vojakov obsadilo približne na mesiac Panamu, kde nakoniec zvrhlo prezidenta Manuela Noriegu. Funkcie sa potom ujal nový prezident. Hufbauer však upozorňuje, že vojnový konflikt riešením nie je, a účinnou cestou majú byť aj diplomatické rokovania, prípadne uvalenie aj diplomatických sankcií v podobe vyhostenie veľvyslancov v krajinách či pozastavenie medzinárodných rokovaní v kľúčových otázkach donucovanej krajiny.
Celá debata | RSS tejto debaty