Od eka do eka

Nielen Slovákom sa môže už čoskoro značne skomplikovať situácia, ak budú chcieť pracovať vo Veľkej Británii. Predvolebná kampaň v krajine začína naberať na obrátkach, a tunajší politici sa začínajú čoraz viac predbiehať v tom, kto príde s účinnejším riešením na zamedzenie príchodu imigrantov do krajiny.

V uliciach britských miest vidieť mesiac pred celonárodnými voľbami, ktoré sa budú konať 7. mája, čoraz častejšie desiatky autobusov oblepených predvolebnými sloganmi. The battle buses, vo voľnom preklade  “bojovné autobusy”, ktorými cestujú britskí politici za svojimi potenciálnymi voličmi a doslova bojujú o každý jeden hlas, sa práve stali aj prepravnými prostriedkami myšlienok ohľadom zastavenia prílevu imigrantov do krajiny. Zaujímavosťou na týchto autobusoch je aj to, že ak sa do nich chcú dostať novinári, musia sa poriadne buchnúť po vrecku. Ak sa chce novinár zviesť s Liberálnymi demokratmi, denný “lístok” ho vyjde na 750 libier (1032 eur).  Labouristi majú cenu nastavenú na 100 libier na deň (138 eur). Konzervatívci majú zase striktnejšie pravidlá. Novinári sa do 42 – miestneho predvolebného autobusu dostanú len na pozvánky.

Battle buses majú vo Veľkej Británii tradíciu od roku 1940. Foto: The Daily Telegraph

Imigranti ako najväčší problém?

Téma imigrantov v posledných dňoch vytŕča nielen z každého autobusu ale aj zo všetkých britských novín. Súčasný britský premiér David Cameron v predvolebných diskusiách už niekoľkokrát upozornil, že chce v prípade volebnej výhry odoprieť imigrantom na štyri roky daňové bonusy, zakázať im poberať prídavky na deti žijúce mimo Británie, poslať ich preč, ak si do šiestich mesiacov nenájdu prácu, obmedziť im právo priviesť si to Británie rodinných príslušníkov, urýchliť vyhostenie odsúdených za zločiny a dlhšie zakázať príchod žobrákom a rôznym podvodníkom na britské územie. Cameronova Konzervatívna strana má veľké šance na úspech. Ich hlavný súper, Labouristi, na čele s Ed Milibandom, však presadzujú podobnú protiimigračnú politiku. Miliband sľubuje, že po jeho zvolení vo voľbách presadí opatrenie, aby imigranti nemohli požiadať o sociálne dávky po dobu najmenej dvoch rokov od vstupu do Británie. Chce takisto posilniť hraničné kontroly, ktoré majú zabrániť nelegálnemu prisťahovalectvu a sprísniť tresty pre zamestnávateľov, ktorí takýchto ľudí u seba zamestnajú.

Je imigrantov v Británii veľa?

Každým rokom prichádza do Británie približne 300- tisíc imigrantov, najmä zo štátov ako Rumunsko, Bulharsko či ázijských krajín. Vo Veľkej Británii podľa údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny pracuje vyše 50 – tisíc Slovákov. Slováci sa radia na 22. miesto spomedzi všetkých národností žijúcich v Británii. V roku 2011 sa však stali najrýchlejšie rastúcou skupinou. Ich počet za posledných šesť rokov vzrástol o 600 percent.

Britský štatistický úrad tvrdí, že prisťahovalci zo štátov, ktoré vstúpili do EÚ v roku 2004, obsadzujú predovšetkým tie pracovné miesta, o ktoré britskí zamestnanci nestoja. „Nejde len o to, že sú prisťahovalci ochotní prijať špinavú, náročnú a nebezpečnú prácu, ktorej sa britská pracovná sila vyhýba, ale aj o to, že majú veľmi dobrú pracovnú etiku,“ uviedol štatistický úrad v správe k zamestnanosti prisťahovalcov vo Veľkej Británii.

Priemerný Brit verí, že 34 percent obyvateľov Británie tvoria cudzinci. V skutočnosti je ich len zhruba 11 percent. Britská organizácia MigrationWatch UK dokonca tvrdí, že prisťahovalci z ôsmich krajín vrátane Slovenska a Česka, ktoré v roku 2004 vstúpili do Európskej únie, majú na svedomí rastúci nezamestnanocť mladých Britov. MigrationWatch UK sa tiež usiluje o prísnejšiu kontrolu imigrácie. Foto: The Daily Telegraph

Šofér s diplomom

34- ročný Codrin z Rumunska pracuje vo Veľkej Británii už ôsmy rok. Prešiel viacerými zamestnaniami, od au- pair až po vodiča v prepravnej spoločnosti. ,,Začiatky boli ťažké. Prišiel som sem s mladším bratom. Zvyšok rodiny zostal v Rumunsku. Mama, otec, tety, strýkovia, kamaráti, všetkých sme nechali doma,” začína svoje rozprávanie Codrin. ,,Moja najhoršia skúsenosť z práce v Británii bola, keď som sa staral o deti a domácnosť v jednej bohatej britskej rodine. Bývali za mestom, mimo civilizácie. Ich auto som mohol využívať len na zvážanie detí z a do školy, i keď na začiatku mi sľúbili, že ho budem môcť využívať aj ja, nakoľko s mestskou dopravou tam bol problém kvôli prístupu. Varil som, ale nemohol som si z toho nič vziať. Keď som upratoval, domáca nado mnou stála a kontrolovala ma. V podmienkach prijatia do zamestnania mi stanovili, že nesmiem žúrovať, resp. musím byť doma najneskôr o 11-stej, aby som nezobudil deti a nepohoršoval okolie,” opisuje Codrin. Do rodného Rumunska sa neplánuje vrátiť. Podmienky na život sa s tými v Britániisa totiž podľa jeho slov nedajú porovnať. V Rumunsku po vysokej škole nastúpil ako stavebný inžinier do súkromnej firmy. V čistom dostal na ruku 400 eur. Minimálna mzda v Rumunsku sa aktuálne pohybuje na úrovni zhruba 217 eur v hrubom. V Británii aktuálne ako šofér zarába trikrát viac ako stavebný inžinier v Rumunsku. Priemerná mzda vo Veľkej Británii bola podľa centrálneho štatistického úradu Veľkej Británie za rok 2014 na úrovni v prepočte zhruba 2 378 eur. Napríklad na Slovensku bola priemerná mzda vlani na úrovni 858 eur. ,,V Británii je však drahé ubytovanie. Preto som sa odsťahoval na vidiek blízko mesta Cambridge, kde zdieľam byt s ďalšími troma ľuďmi, vrátane môjho brata. Do Rumunska sa však nevrátim nikdy, krajina je prehnitá korupciou a nebudem sa tam mať lepšie ako tu,” povedal Codrin.

Britská politologička Anna Rosso vo svojej rozsiahlej analýze imigračnej politiky tvrdí, že práve cudzinci z východnej a strednej Európy častokrát na lepšie platenú pozíciu nemajú dostatočné jazykové zručnosti. Nábor pracovníkov prebieha prevažne cez pracovné agentúry, pričom imigranti sa stretávajú aj s diskrimináciou. A to takým spôsobom, že ich dosiahnuté vzdelanie nie je britskými podnikateľmi uznané.

Cudzinci ako novodobí otroci?

Prisťahovalcov stretávam počas môjho pobytu v Británii na každom kroku. V jednej útulnej reštaurácii v centre Cambridge som sa zoznámila so 46- ročným čašníkom Abramom z Bulharska, ktorý sa prisťahoval do Británie pred 15-stimi rokmi. Kolegovia ho volajú Edmond. ,,Prišiel som sem s veľkými očami, ako dobyjem svet. Ale ako prisťahovalec len veľmi ťažko spravíte v tejto krajine závratnú kariéru,” s ťažkým hlasom hovorí Abram. ,,Veľa mojich známych a kamarátov aj zo Slovenska a Česka robia podobné práce ako ja. Aj keď mnohí z nás máme vyštudované vysoké školy. Čo sa dá robiť, v Bulharsku som si nevedel nič nájsť,” sťažuje sa Abram. Platové podmienky a vôbec životný štandard v Bulharsku je ešte horší ako Rumunsku. Bulhari majú podľa Európskeho štatistického úradu Eurostat najnižšiu minimálnu mzdu spomedzi členských štátov únie. 174 eur dostane človek, keď pracuje v Bulharsku za minimálnu mzdu. ,,Som v Británii novodobý otrok, ale domov sa nevrátim,” dodáva Abram.

Fakty nepustia

Britskí politici tvrdia v obhajobe zastavenia prílevu imigrantov do krajiny tvrdeniami, že cudzinci čerpajú zo štedrého sociálneho systému, zaťažujú škrípajúcu infraštruktúru a zaťažujú životné prostredie. Fakty nepustia. Imigranti za posledné roky výrazne pomohli britskej ekonomike. Imigranti z nových členských štátov, ktoré vstúpili do EÚ v roku 2004, vrátane Slovenska, odviedli vo Veľkej Británii na daniach oveľa viac, ako odčerpali zo systému. Do roku 2011 odviedli do britského systému na daniach o 4,96 miliardy libier viac (6,3 miliardy eur), ako z neho dostali vo forme služieb. Prisťahovalci zo širšieho európskeho hospodárskeho priestoru European Economic Area, ktorý okrem štátov EÚ zahŕňa aj Nórsko, Island a Lichtenštajnsko, mali pozitívny vplyv na ekonomiku Británie a ich čistý fiškálny prínos za obdobie 1995 až 2011 predstavuje 4,4 miliardy libier (5,6 miliardy eur). Prínos imigrantov z neeurópskych štátov bol v rokoch 1995–2011 negatívny. Presnejšie po odrátaní nákladov na sociálne a verejné služby od príjmov z ich daní za roky 1995–2011 vyšlo záporné číslo –118 miliárd libier (150 miliárd eur).