Od eka do eka

Čínsky prezident Si Ťin-pching mení doterajšie smerovanie Číny. Za jeho vlády začína druhá najväčšia ekonomika sveta postupne meniť štruktúru ekonomiky. Z hospodárstva orientovaného na export sa zameriava viac na západný model, kde hlavným motorom ekonomiky sú spotrebitelia. Inými slovami, najprv dať ľuďom prácu a vyvážať, a ako krajina bohatne, obmedziť vývoz a posilniť domácu spotrebu.

Ekonómovia navyše upozorňujú, že Čína už dávno nie je krajinou s lacnou pracovnou silou. Priemerný plat vo výrobe je aktuálne zhruba 600 eur mesačne. Mzdy v krajine dynamicky rastú už niekoľko rokov. Od roku 2001 rástli priemerne mzdy 12-percentným tempom ročne. Za ostatnú dekádu v dolárovom vyjadrení vo výrobe rástli o 400 percent.

Za vlády prezidenta Si Ťin- pchinga Čína zvyšuje aj svoje investičné aktivity v Európe. Najnovšie sa aj Slovensko spoločne so susednou Českou republikou dostávajú čoraz viac na čínsku investičnú mapu, z čoho môže najbližšie roky profitovať celý región strednej a východnej Európy. Kým za posledných desať rokov investovali čínske firmy na Slovensku približne 40 miliónov eur, len za rok 2015 by túto sumu mali niekoľkonásobne prevýšiť.

V Česku investovali v roku 2015 už viac ako 370 miliónov eur. Viac priamych zahraničných investícií z Číny vytvára predpoklady pre zrýchlený ekonomický rast, tvorbu pracovných miest, rast životnej úrovne, technologický pokrok či rast konkurencieschopnosti. Zároveň veľký a rastúci čínsky trh vytvára obrovský potenciál pre európskych exportérov. Pre mnohých z nich sa Čína môže stať časom najdôležitejším trhom.

James A.Dorn, viceprezident Cato inštitútu vo Washingtone pre Pravdu povedal, že Čína sa týmito krokmi snaží rozširovať svoju geopolickú moc. A to aj v čase, kedy tamojšia ekonomika tento rok dosiahne najnižší rast za ostatných 25 rokov. ,,Tempo rastu čínskej ekonomiky odhadujem v tomto roku skôr bližšie k piatim percentám ako odhadovaným siedmim. Tamojšia vláda ale vie, že rast hospodárstva je zásadný pre sociálnu harmóniu. V Číne bude pokračovať liberalizácia domáceho trhu ako aj investície v Európe, a preto má potenciál stať sa najväčšou ekonomikou sveta,“ povedal Dorn.

Čínsky prezident Si Ťin-pching (na snímke) za tri roky vládnutia získal postavenie, ktoré niektorí pozorovatelia dokonca prirovnávajú k postaveniu Mao Ce-tunga. Jeho antikorupčné ťaženie sa nevyhlo ani vysokopostaveným politikom. Napriek tomu to vyzerá tak, že režim ešte sprísňuje ideologickú kontrolu. Štátne médiá útočia nielen na disidentov, ale aj kritikov, ktorí pôsobia v rámci režimu. Agentúra Sin-chua uviedla, že oficiálne organizácie sa musia držať marxizmu, musia ho propagovať medzi obyvateľstvom a šíriť po svete. Foto: Zdroj: SITA/AP

V roku 2015 sa má v Číne vytvoriť vyše desať miliónov nových pracovných miest. Miera nezamestnanosti nemá prekročiť úroveň 4,5 percenta. Čínska vláda tiež vyhlásila vojnu korupcii. Ďalšou prioritou sú opatrenia proti znečisťovaniu životného prostredia. Peking chce znížiť závislosť krajiny od uhlia a obmedziť škodlivé emisie.

Podľa najnovšej štúdie Rhodium Group and the Mercator Institute for China Studies bola výška čínskych investícií v EÚ pred rokom 2000 takmer nulová. Od začiatku nového milénia až do minulého roka investovali Čínania v únii 46 miliárd eur, najviac takmer 7 miliárd eur v Nemecku. Na porovnanie, na Slovensku za rovnaké obdobie podľa štúdie investovali čínski investori okolo 40 miliónov eur. V 28 členských krajinách investovalo od roku 2000 až 2014 viac ako 1000 čínskych firiem.

Čína takisto od začiatku roka 2015 znížila dane a poplatky pre podnikateľov o 40 miliárd jüanov ročne. Od januára 2015 vláda zrušila 42 administra­tívnych poplatkov a 12 poplatkov pre registráciu podnikania. Zrušenie týchto poplatkov má zmierniť záťaž pre malé podniky. Firmy s mesačnými tržbami menšími ako 30-tisíc jüanov budú na tri roky oslobodené od ďalších piatich dodatočných poplatkov. Čínska vláda tvrdí, že sa chce zamerať aj na cenové reformy, aby podporila konkurenciu v energetickom a dopravnom sektore aj v oblasti životného prostredia.

Aktuálne je počet čínskych iniciatív veľký. Čína napríklad spustila vlani štyri významné projekty, od ktorých si sľubuje zaistenie výrazne rozšírenej pozície v oblasti globálneho obchodu a financií. V spolupráci s Ruskom, Brazíliou, Indiou a Juhoafrickou republikou založila Čína Novú rozvojovú banku (New Development Bank, NDB), ktorá bude mať sídlo v Šanghaji. V Pekingu zase sídli Nová ázijská infraštruktúrna banka, ktorá má pomôcť financovať dopravné projekty v celom regióne. Plán Nová Hodvábna cesta sa snaží zase prepojiť Čínu s ekonomikami Východnej, Južnej a Strednej Ázie a Európy cez rozšírenie železničnej, diaľničnej, energetickej a optickej dátovej siete. Nový projekt Námorná hodvábna cesta si zase kladie za cieľ podporiť námorný obchod vo Východnej Ázii a v Indickom oceáne.

Podľa štúdie britského hospodárskeho inštitútu CEBR by Čína mala do roku 2028 zosadiť Spojené štáty americké z čela najvplyvnejších štátov sveta a umocniť si geopolitický vplyv. ,, Veľa európskych krajín vníma Čínu ako kľúč k silnejšiemu domácemu rastu. Africkí predstavitelia považujú Čínu za nového nenahraditeľného rastového partnera pre svoje štáty, najmä v oblasti infraštruktúry a rozvoja podnikania. Podobne i ekonomickí stratégovia a podnikateľskí lídri v Latinskej Amerike dnes vzhliadajú k Čine prinajmenšom rovnako ako k USA. Čína s Japonskom podnikajú po napätom období kroky k zlepšeniu vzájomných vzťahov. A dokonca i Rusko sa nedávno priklonilo k Číne a nadviazalo s ňou tesnejšie vzťahy na mnohých frontoch, napríklad v energetike a doprave,“ povedal nedávno profesor na Kolumbijskej univerzite Jeffrey D. Sachs.

Druhá najväčšia ekonomika sveta v decembri 2015 dosiahla veľké politické víťazstvo. Medzinárodný menový fond potvrdil zaradenie čínskej meny jüan do koša hlavných svetových mien najneskôr od októbra 2016. V elitnom klube sa už dnes nachádza americký dolár, euro, japonský jen a britská libra. Veľký politický úspech premení Čína na ekonomický až po tom, čo jüan začnú ako svetovú rezervnú menu používať aj súkromné banky a nielen Medzinárodný menový fond. Zdroj: Foto: SITA/AP

Čínske investície na Slovensku

To, že čínsky kapitál je v rozmachu aj na Slovensku, dokazuje aj zatiaľ nesplnený záujem ďalšej čínskej firmy China National Nuclear Corporation o Slovenské elektrárne. Do podniku však mieri český koncern EPH spolu s J&T, kde pôsobí aj čínsky CEFC. Najnovšiu investíciu prináša aj výrobca LED obrazoviek, čínska spoločnosť LEYARD EUROPE. Výstavbou závodu na výrobu a montáž elektrotechnických komponentov pribudne v priemyselnom parku Záborské v Prešove viac ako sto nových pracovných miest.

Vlani napríklad prišli na Slovensko čínske firmy CSR Corporation a CASIC Hiwing Aviation General Equipment, pôsobiace v automobilovom priemysle, ktoré chcú v krajine investovať približne 110 miliónov eur, čo vytvorí viac ako tisíc pracovných miest. Najnovšie šanghajská firma China Energy Company Limited (CEFC) má postupne získať v J&T 30-percentný podiel v hodnote približne 700 miliónov eur. Svoje pôsobenie rozširuje aj v českom Pivovare Lobkowicz, vo futbalovom klube Slavia, v českej leteckej spoločnosti Travel Service a stala sa aj strategickým partnerom v českých médiách v spoločnosti Médea Group a vo vydavateľstve Empresa Media. Empresa je vlastníkom TV Barrandov.

Kúpili aj Martinský palác na Hradčianskom námestí a bývalé budovy Živnobanky v Prahe. Spolu sú to investície za viac ako desať miliárd českých korún. K najväčším investíciám v Česku zo strany čínskych investorov zatiaľ patrila výroba LCD televízorov Changhong Europe Electric u Nymburku alebo závod štátnej spoločnosti Shanghai Maling na výrobu konzervovaného mäsa v českom Teplicku.

Praha má najnovšie potenciál stať sa tranzitným miestom pre celú Európu, pretože CEFC kúpili tamojšie aerolinky Travel Service. Dohoda predpokladá, že CEFC najprv získa 10-percentný podiel, neskôr si pripíše ďalších 39,92 percenta akcií a základné imanie firmy Travel Service sa zvýši najmenej o jednu miliardu českých korún.

Čínska spoločnosť berie vstup do spoločnosti Travel Service ako veľkú príležitosť na rozvoj svojho podnikania v Európe. „Veľmi dobre takisto vnímame nárast záujmu o Českú republiku v ázijskom regióne, a to tak zo strany investorov, ako aj turistov. V kontexte s otvorením priameho leteckého spojenia medzi Prahou a Pekingom a ďalším naším plánovaným projektom s významnou čínskou leteckou spoločnosťou neskôr chceme z pražského letiska vytvoriť pre turistov a investorov z Číny a Ázie bránu do regiónu,“ uviedol prezident CEFC Čchan Čchao-tuo. V cestovnom ruchu chcú podľa jeho slov investovať v najbližších rokoch aj na Slovensku. O konkrétnostiach zatiaľ nehovoril. Travel Service prepravuje aj slovenských dovolenkárov z Bratislavy.

V Česku kúpili pivovar, na Slovensku sa ponúka voda

Kým dosiaľ investovali Číňania skôr v priemysle, najnovšie sa do hľadáčika čínskych investorov dostáva aj potravinárstvo. Zatiaľ Číňania urobili prvú veľkú investíciu u susedov v Českej republike, kde investovali do pivovarníckeho priemyslu. CEFC ovládla piatu najväčšiu českú pivovarnícku skupinu Pivovary Lobkowicz. Za 70 percent akcií zaplatili Číňania 1,9 miliardy Kč, hoci podľa pražskej burzy bola hodnota predávaných akcií 1,83 mld. Kč.

Čínsky investor tak získal kontrolu nad aj na Slovensku známymi pivovarmi, ako je napríklad Černá Hora, Protivín či Uherský Brod. Čchan Čchao-tuo za čínskeho investora pre české médiá vyhlásil, že Číňania majú záujem významne posilniť export českého piva do ČĽR. Čínsky spotrebiteľ na rozdiel od slovenského nepozná síce jednotlivé značky Pivovarov Lobkowicz, stačí mu označenie české pivo.

Pokiaľ ide o slovenské pivovary, Číňania o ne záujem, aspoň nateraz, neprejavili. Zato v nápojovom rebríčku Číňanov stojí vysoko pojem európska minerálna voda. A tu má Slovensko, ako krajina so stovkami žriediel kvalitnej minerálnej vody, veľkú šancu uspieť na rýchlo sa rozvíjajúcom čínskom trhu.

Čínske investície spoja aj Slaviu a Spartu

Šanghajská firma CEFC ovládla aj najstarší český futbalový klub Slavia. Čínsky investor pritom má už desať percent akcií aj v slovensko-českej finančnej skupine J&T, ktorá zase vlastní pražskú Spartu. Vzniká tak majetkové prepojenie medzi odvekými futbalovými rivalmi práve cez čínsky kapitál.

Šanghajská firma CEFC vznikla v roku 2002, pričom má pobočky takmer po celom svete. Svoje pôsobenie rozšírila do Spojených štátov amerických, Veľkej Británie, Kanady či Ruska. V minulom roku sa vďaka tomu dostala na 342. miesto v zozname Fortune Global 500, kde sú umiestnené firmy s najväčším ročným hrubým obratom vo svete. Ide o tržby vo výške takmer 35 miliárd eur. Všetky jej firmy vo svete zamestnávajú spolu skoro 22-tisíc ľudí. Podnikajú najmä v ropnom priemysle, stavebníctve, cestovnom ruchu a vo finančníctve. V Číne patrí medzi tamojšie najvplyvnejši­e firmy.