Od eka do eka

Bude mať krajina po sobotňajších parlamentných voľbách pravicové alebo pokračujúce ľavicové smerovanie? To bola otázka, ktorú si nielen ekonómovia kládli ešte predtým, ako boli známe výsledky tohtoročných volieb. Prekvapivá patová situácia pri zostavovaní budúcej vlády však vynára nové otázky, a to, či neschopnosť politikov dohodnúť sa v najbližších týždňoch či mesiacoch, bude mať za následok navyšovanie ekonomických rizík pre krajinu.

Nehovorím len o tom, že rozpočet krajiny na rok 2016 má podľa nezávislej Rady pre rozpočtovú zodpovednosť mnohé riziká, ktoré nie sú finančne vykryté. Pri neschopnosti zostaviť novú vládu bude problémom prijímať nové opatrenia, ktoré sú nutné na ďalšie znižovanie deficitu a dlhu štátu. Kľúčové je riešiť stámiliónové dlhy v zdravotníctve či samosprávach.

Navyše rok 2016 je zo zahraničného pohľadu pre Slovensko kľúčový. Európu čaká druhá, väčšia vlna príchodu utečencov, pričom sa bude musieť vysporiadať s poklesom hospodárstva najväčších svetových ekonomík a s možným odchodom Veľkej Británie z Európskej únie. ,,Nová vláda nebude mať ľahkú situáciu, ale to nebudú mať ani ostatné európske štáty. Najväčším rizikom je podľa mňa obmedzenie schengenského priestoru. Stále nie je doriešený jednotný postup v ochrane vonkajších hraníc schengenu, a tak bude viac krajín nútených vziať ochranu hraníc do vlastných rúk,“ povedal analytik spoločnosti Colosseum Petr Habiger.

Šéfka Medzinárodného menového fondu Christine Lagardeová na tohtoročnom Svetovom ekonomickom fóre vo švajčiarskom Davose povedala, že ,,medzi najväčšie hrozby pre svetovú ekonomiku patria naďalej nízke ceny ropy a komodít, ako aj rozdiely v menovej politike eurozóny a USA, ktoré majú za následok presmerovanie toku peňazí do USA a ich odlev z iných regiónov. Čo sa týka Európy, migračná kríza a hrozba odchodu Británie z Európskej únie vyvolávajú najväčšie znepokojenie,“ tvrdí Lagardeová.

Zatiaľ sa zdá, že rok 2016 by mohol byť z ekonomického pohľadu pre Slovensko relatívne priaznivý. V pokrízovom období sa však už viac ráz stalo, že sme mali v priebehu roka dva rozdielne polčasy. Foto: Zdroj: Pravda

Pozornosť európskych politikov sa aktuálne upriamuje aj na blížiace sa britské referendum o zotrvaní alebo odídení krajiny z únie, ktoré je naplánované na 23. júna tohto roka. Nateraz je britská spoločnosť v názore na spoločný európsky blok polarizovaná do dvoch rovnomenných skupín. Jazýčkom na miske váh môže byť práve stupňujúca sa utečenecká kríza. Mnoho Britov si totiž podľa prieskumov spája utečencov s teroristami.

Britské referendum je preto jednou z kľúčových tém pre novú slovenskú vládu. Krajina preberá po Holandsku v júli tohto roka predsedníctvo v Rade EÚ. Stále je veľká možnosť, že bude musieť riešiť práve Brexit. Odchod Britov z únie by pritom pre európske štáty, vrátane Slovenska, mal nielen politický ale aj ekonomický dopad. Briti svojím 11-percentným podielom by v ňom ako čistí prispievatelia po vystúpení z únie urobili takmer päťmiliardovú sekeru (príspevok Británie po odrátaní toho, čo z únie dostane cez eurofondy), ktorú by museli doplatiť všetky členské krajiny.

V prípade Slovenska by to predstavovalo zhruba 60 miliónov navyše, ktoré by musela krajina ročne posielať navyše do spoločného rozpočtu. Prípadný odchod Británie z EÚ by navyše znamenal dominový efekt, teda k podobnému kroku by mohli pristúpiť aj ďalšie „nespokojné“ krajiny únie. Toto všetko sa môže diať v čase, keď „rozvrat“ bude prežívať aj samotné Slovensko.

Riziko aj doma

Významné riziko nevidia ekonómovia iba za hranicami Slovenska, ale aj v domácej ekonomike. ,,Problémom môže byť prudký rast úverovej aktivity v oblasti realít. V roku 2016 ostanú hypotekárne úroky veľmi nízko a veľmi pravdepodobne ešte mierne poklesnú. Spolu s výrazným zlepšením na trhu práce je možné v tomto roku očakávať výrazný rast cien nehnuteľností. V niektorých regiónoch môžeme už koncom roku sledovať vytváranie špekulatívnej bubliny,“ vysvetlil ekonóm spoločnosti Finlord Boris Tomčiak.

Odchod Veľkej Británie z EÚ by podľa neho mohol spôsobiť určitú nedôveru investorov voči regiónu. ,,Následný odliv kapitálu by mohol postihnúť aj Slovensku a urýchliť prasknutie bubliny,“ tvrdí Tomčiak. Ďalším vnútorným problémom je pretrvávajúca silná orientácia na automobilový priemysel. ,,Dobré by bolo vytvoriť krízový plán, ako zareagovať, keď by náhodou prišiel automobilový útlm. Aby sa nestalo niečo podobné, ako v Česku na Ostravsku s baníkmi. Už niekoľko rokov sa vie, že ťažba uhlia je za zenitom, ale nikto nebol schopný predstaviť solídny plán na postupnú rekvalifikáciu ľudí a podporu iných firiem,“ doplnil Tomčiak.

Slovensko je jednou z najexportnejšie orientovanou krajinou EÚ. Patrí medzi krajiny únie, v ktorých sa schengenský priestor podieľa na celkovom zahraničnom obchode viac ako 70 percentami. Aj existencia Schengenu prispela k tomu, že objem zahraničného obchodu krajiny sa za posledných 10 rokov takmer zdvojnásobil a vývoz po očistení o dovozy sa podieľal na celkovom raste slovenskej ekonomiky viac ako tretinou.

Ak by došlo k uzatvoreniu schengenských hraníc, tak pokles exportu citlivých položiek, ktoré zahŕňajú základné potraviny a spotrebné tovary krátkodobej spotreby,  polotovary, spracované potraviny a spotrebné tovary strednodobej spotreby, by bol okolo 5 percent. Pripravil by tak slovenskú ekonomiku o 0,3 percent hrubého domáceho produktu, teda v dnešných cenách o približne 200 miliónov eur vytvorených hodnôt ročne. V extrémnom prípade, ak by sa uvažovalo s prepadom exportu citlivých položiek až o 10 percent, by boli straty na HDP dvojnásobné.

Znížením exportov však podľa analytikov úvahy o dôsledkoch prekážok vo voľnom pohybe tovaru nekončia. Zakomponovať by bolo potrebné aj ďalšie faktory, ako napríklad straty kamiónových prepravcov. Európska komisia odhadla, že v prípade zavedenia hraníc v celom schengenskom priestore by ročné náklady na jeden kamión stúpli v prepočet o približne 50 tisíc eur, čo by sa týkalo aj slovenských špeditérov.

,,Počty utečencov prichádzajúcich do Európy budú opäť vysoké, každopádne je nádej, že tentokrát už jednotlivé členské krajiny Európy budú na danú situáciu o niečo lepšie pripravené. Rada zákonov sa už zmenila a zlepšuje sa aj procedurálne postupy v prijímaní a odmietaní utečencov,“ myslí si Habiger. Dodáva ale, že ,,nezvládnuteľný prílev utečencov môže vyústiť až do nepokojov miestnych obyvateľov, čo by mohli mať na hospodárstva jednotlivých krajín veľmi neblahé následky.“

Druhá najväčšia ekonomika sveta oslabuje. Foto: Zdroj: Pravda

Popri problémoch s utečencami a odchodu Britov z únie, je práve kondícia čínskej ekonomiky pre svet, vrátane Slovenska, kľúčová. Čína sa už tretí rok zmieta v neľahkej ekonomickej situácii, a to predovšetkým pre zmenu štruktúry svojej ekonomiky. Z hospodárstva orientovaného na export sa začína viac zameriavať na západný model, kde hlavným motorom hospodárstva sú spotrebitelia.

Podľa oficiálnych štatistík v uplynulom roku vzrástla najpomalšie za 25 rokov. Hrubý domáci produkt sa medziročne zvýšil o 6,9 percenta. Počas posledných 30 rokov reforiem a otvárania ekonomiky vykazoval čínsky hrubý domáci produkt ročný rast približne 10 percent. Mnohí analytici však tvrdia, že skutočný rast tamojšieho hospodárstva za vlaňajšok bol ešte nižší, a to na úrovni okolo 3,5 percenta.

Slovenska sa prepad čínskej ekonomiky priamo nedotkne. Pokles tamojšej ekonomiky však ovplyvňuje slovenských výrobcov a vývozcov, pretože sa väčšina ich produktov dostáva cez Nemecko práve do Číny. Tá je pre Nemecko druhým najväčším obchodným partnerom mimo Európskej únie, prvé sú Spojené štáty americké. Nemecko je zase pre Čínu najväčším obchodným partnerom a technologickým exportérom v Európe a je druhou krajinou po Veľkej Británii, kde Peking najviac investuje.

Slabší výkon čínskej ekonomiky predstavuje riziko pre rast globálneho hospodárstva. Svetoví lídri sa obávajú najmä prudkého zníženia dopytu v ázijskej krajine, ktorý by mohol viesť k ďalšiemu poklesu cien ropy a v konečnom dôsledku ku globálnej recesii. Súčasná situácia doma a vo svete na poli ekonomickom sa preto nedá riešiť s nestabilnou vládou, ktorej hrozí po krátkom čase rozpad. Ešte horšie to však nakoniec môže vyzerať, keď o pár mesiacov budeme musieť na Slovensku riešiť predčasné parlamentné voľby. V krízových situáciách sú nutné rýchle a kompetentné reakcie a postoje.