Od eka do eka

Roky pripravovaná najväčšia obchodná zóna voľného obchodu na svete medzi USA a Európskou úniou sa opäť raz dostala do slepej uličky. Transatlantické obchodné a investičné partnerstvo (TTIP) momentálne právom rozdeľuje Európanov. Čo sa dalo čakať, ak dohoda, ktorá sa týka 800 milión ľudí, je netransparentná, a celý čas sa dohaduje za zatvorenými dverami.

Podľa zástancov TTIP nemá tvoriace sa ,,ekonomické NATO“ momentálne žiadnu možnú alternatívu. Alternatívu k čomu konkrétne? Nebyť nedávno uniknutých dokumentov od holandskej pobočky Greenpeace, nevieme o prebiehajúcich rokovaniach takmer nič. Z Bruselu zaznievajú hlasy, že tí, ktorí vystupujú proti dohode len uverili konšpiračným bludom. Ak sú však títo vyjednávači za EÚ o TTIP konfrontovaní otázkou, či by preto nebolo lepšie stransparentniť proces vyjednávania medzi USA a úniou, tak odpovedajú, že v tomto smere robia maximum. Zlá je len tá americká strana, ktorá vyjednávanie zatajuje. Medzičasom francúzska vláda varovala, že ďalšie rokovania o TTIP bude blokovať. Nemecká kancelárka Angela Merkelová ale naposledy prekvapila svojím neoblomným postojom. Dohodu TTIP by najradšej videla prijatú do konca tohto roka. A to aj napriek tomu, že podľa prieskumov TTIP odmieta čoraz viac bežných Nemcov. Podporu dokonca stráca aj u Američanov. Z pohľadu Slovenska je to vskutku zaujímavá situácia. Okrem toho, že počas nasledujúceho predsedníctva v Rade EÚ bude možno riešiť tzv. Brexit (odchod Veľkej Británie z únie) bude zrejme na programe dňa aj podpis dohody TTIP. Tá sa má stihnúť do skončenia úradovania Baracka Obamu ako amerického prezidenta, teda najneskôr do amerických prezidentských volieb začiatkom budúceho roka.

TTIP má čiastočne alebo úplne zrušiť clá, ako aj kvóty na dovoz jednak pre americkú, jednak európsku stranu. Vyčíslení, ako by to pomohlo obom stranám, bolo za posledné roky niekoľko. Podľa najnovších odhadov, ktoré sú hádam jedny z najoptimistickejších, by v priebehu niekoľkých rokov by mal vzrásť hrubý domáci produkt EÚ o 100 miliárd eur, rovnako tak aj USA. Treba však upozorniť na to, že pred poznaním finálneho znenia dohody sa nedá kalkulovať úžitok pre jednu či druhú stranu. Na stránke Európskej komisie nájdete kvantum bruselsky napísaných dokumentov o tom, prečo sa únia usiluje o zónu voľného obchodu s USA. Vyvracajú sa v nich aj mýty o príleve modifikovaných amerických potravín do Európy, strate pracovných miest, zhoršení životného prostredia či tvorbe zákonov v prospech veľkých firiem. Keď si ale následne na to prečítate uniknuté dokumenty zo samotných rokovaní, zistíte, že tak ako deklarácie a dohody medzi Gréckom a úniou, sú dokumenty o TTIP iba haldou papierov. Napríklad jeden z mýtov, ako ho nazýva Brusel, je možné poľavenie z doteraz platných nárokov na bezpečnosť potravín a úprava oveľa prísnejších interných predpisov pre živočíšnu výrobu, ako majú USA. V dokumente z rokovaní medzi USA a úniou sa priamo geneticky modifikované plodiny nespomínajú, používa sa termín „moderné poľnohospodárske postupy“, ktorých súčasťou je i genetická manipulácia. V USA je až 70 percent potravín geneticky modifikovaných.

Najvážnejší problém však je, že únia konšpiračné bludy, ako ich nazýva, nevie ľuďom jasne vyvrátiť. A tak sa točíme v bludnom kruhu, stupňujeme vo verejnosti napätie. Ako keby ho popri súčasných problémoch Európy nebolo dosť. K tomu sa pridávajú aktivisti, najmä tí, čo sa usilujú o ochranu životného prostredia. Najnovšie reagujú na tvrdenie britského denníka The Guardian. Ten napísal, ako európski predstavitelia uistili americký ropný koncern ExxonMobile, že obchodná dohoda s USA donúti odstraňovať ekologické „prekážky“ po celom svete a otvorí tak koncernu cestu k fosílnym palivám vo viacerých krajinách. Ak sa spýtate nejaké slovenského ekonóma alebo analytika na TTIP, tak vám odpovie, že veľa informácií o tom nemá, preto sa mu ťažko hodnotí. Podobne sú na tom, žiaľ, aj slovenskí politici. Zaujímavosťou rokovaní totiž je, že ich vedie Brusel bez účasti zástupcov jednotlivých vlád EÚ. Tie sa o rokovaniach dozvedajú čiastkovo. Aj napriek tomu sa slovenská odborná verejnosť prikláňa k tejto dohode. V zahraničí sú voči tomu viac skeptickí, aj na základe celej netransparentnosti rokovaní. Podľa mnohých zahraničných odborníkov celá dohoda odhaľuje labyrint procedúr, ktoré môžu zablokovať akýkoľvek návrh EÚ, ktorý by išiel proti záujmom USA, rovnako ako mieru, s ktorou budú môcť hlavné korporácie a priemyselné skupiny ovplyvňovať vývoj regulačnej spolupráce. Nové procedúry totiž počítajú so zdĺhavými procesmi, vrátane možnosti biznisu posudzovať ekonomické dopady jednotlivých návrhov zo strany vlád, teda napríklad samotnej Európskej komisie. The Guardian opisuje, že podobné opatrenia sa už neformálne používali s cieľom oslabiť ambície EÚ dohliadať na finančný sektor v rokoch vedúcich ku kolapsu v roku 2008 a zaistiť americkým spoločnostiam voľnosť v ochrane súkromných dát alebo k zabrzdeniu alebo zamietnutiu návrhov EÚ v oblastiach testovania na zvieratách či leteckých emisiách. Nová dohoda by kvázi znamenala, že Európska komisia bude povinná konzultovať všetky návrhy s americkými úradmi ešte pred ich samotným prijatím, pričom členské štáty v rámci EÚ a Európsky parlament pôjdu na druhú koľaj.

Slovenskí politici vyzývajú na väčšiu diskusiu o prínosoch a rizikách dohody TTIP. Myslím si, že túto debatu si verejnosť zaslúžila oveľa skôr, a nie pár mesiacov pred jej podpisom. TTIP sa pripravuje dlhé roky, a začalo sa o tom viac diskutovať až po tom, čo unikli tajné dokumenty. Verejnosť opäť raz pocítila, že o jej názor politické elity nemajú záujem. Obávam sa, že pri súčasnom spôsobe rokovaní, bude výsledná podoba dohody v štýle „o nás bez nás“. Štandardné obchodné zmluvy schvaľuje Európska Rada a Európsky parlament. Ak by však bola dohoda TTIP považovaná za tzv. zmiešanú zmluvu, čo s najväčšou pravdepodobnosťou aj bude, potom je potrebná ratifikácia aj v národných parlamentoch, teda aj v tom slovenskom. Podľa odborníkov však v tomto smere má hlavné slovo Brusel. Teda, ak sa dohoda príjme na centrálnej úrovni, teda medzi úniou ako takou a USA, ratifikácia je už len formálna záležitosť.