Britskí euroskeptici ako aj eurooptimisti otvorili témy, s ktorými sa nielen Briti pasujú už niekoľko rokov. Nekontrolovateľný prílev migrantov, prílišná bruselská byrokracia a regulácie či vágne riešenia bezpečnostných hrozieb označujú odborníci ako začiatok konca únie v prípade, ak nedôjde k zásadným reformám v jej fungovaní. O zreformovanie Európy bojoval britský premiér David Cameron na pôde Bruselu ešte začiatkom tohto roka, tesne predtým, ako vyhlásil v krajine referendum. ,,Našim cieľom je, aby sa reformovanie Európskej únie neskončilo našim referendom, a aby sme naďalej hľadali spôsoby, ako zlepšiť úniu“, povedal nedávno počas kampane britský premiér.
Utečenecká kríza výrazne polarizovala európsku spoločnosť, keď sa na jednej strane vytvoril tábor tých, ktorí chcú s otvorenou náručou prijímať nových ľudí na starý kontinet a na strane druhej tábor odporcov migrácie, ktorí by najradšej všetkých prisťahovalcov vracali tam, odkiaľ prišli. V britskej predreferendovej kampani však rezonovali skôr ekonomickí migranti, ktorí prichádzajú na Britské ostrovy častokrát v snahe využiť štedro nastavený sociálny systém krajiny. Cameron ešte v roku 2010 Britom sľúbil, že tento problém vyrieši. Vo februári tohto roka dostal prísľub od európskych partnerov, že ak Briti zostanú súčasťou únie, budú môcť škrtať dávky a obmedziť ich vyplácanie. Už v tom čase sa tento nápad začal pozdávať aj ostatným krajinám, ktoré pociťujú problémy pri každoročných narastajúcich počtov ekonomických migrantov. Ide o Nemecko, Rakúsko ale aj Dánsko. Briti si v tomto smere vybojovali, že dávky na deti budú do zahraničia vyplácať aj naďalej, ale len v tej výške, v akej ich vypláca tá krajina, v ktorej deti žijú. Platiť by malo ale tzv. prechodné obdobie, a teda, že na súčasných migrantov z krajín EÚ poberajúcich tieto prídavky (34-tisíc), sa tieto opatrenia budú vzťahovať až po roku 2020. Noví prisťahovalci by zmeny mali pocítiť ihneď, ako by vstúpili do platnosti, čo sa očakávalo v roku 2018. Zmeny by potom mohli v krajine trvať najbližších sedem rokov. ,,Je pochopiteľné, aby sa prídavky vyplácané na deti, ktoré nežijú v Nemecku, upravili podľa úrovne životných nákladov konkrétnych krajín. Tieto životné náklady sú spravidla nižšie ako v Nemecku,“ vyhlásilo ešte vo februári tohto roka aj nemecké ministerstvo pre rodinu. Za zníženie prídavkov na deti sa vyslovil poslanecký klub konzervatívnej únie CDU/CSU kancelárky Angely Merkelovej. Podporil ho aj podpredseda sociálnej demokracie (SPD) Olaf Scholz, ktorého strana je menším vládnym partnerom. ,,Rakúsko musí tiež prehodnodiť nastavenie sociálneho systému pre cudzincov. Mali by sme sa zísť a rokovať o tom, čo z britských požiadaviek by malo zmysel aj pre Rakúsko,“ povedal v tom čase agentúre APA vtedajší rakúsky kancelár Werner Faymann, ktorý ocenil, že Briti túto tému v Európe začali riešiť. Niektorí predstavitelia nemeckej, rakúskej a dánskej vlády sa v tomto smere zhodli, že aj ďalšia uvažovaná zmena, ktorá by umožnila krajinám vyplácať cudzincom dávky až po odpracovaní štyroch rokov v danom štáte, sa im začína čoraz viac pozdávať. Systém – niečo zaniečo – by mohol v budúcnosti fungovať aj tak, že by migranti z krajiny museli odísť, ak by si do šiestich mesiacov nenašli prácu.
Predseda Európskej komisie Jean Claude Junkcer pred pár mesiacmi napísal, že ,,EÚ sa zapojila do príliš mnoho oblastí, v ktorých by si členské štáty vedeli sami lepšie poradiť a prijať lepšie opatrenia.“ Jeho komentár prišiel uprostred intenzívnej debaty vo Británii o jej členstve v únii. ,,Mýlili sme sa v otázke nadmernej regulácie a prílišného zasahovania. Je pravda, že nie sme veľmi populárni, keď obhajujeme Európu. Už nie sme rešpektovaní v našich krajinách, keď sa snažíme klásť dôraz na potrebu dať prednosť Európskej únii. Európsky projekt preto stratil časť svojej atraktivity,“ uznal vtedy Juncker. Keď prišiel Brusel v čase predvolebnej kampane v Británii s informáciou, že si posvieti najnovšie na rýchlovarné kanvice, toustovače a fény, v krajine sa zdvihla vlna kritiky. Brusel chce nové regulácie EÚ spustiť až po britskom referende. ,,Únia zasahuje do mnohých oblastí života, od našich raňajok až po hranice,“ tvrdili v predreferendovej britskej kampani zástancovia brexitu. Regulácie EÚ v podobe zákazu ďalších vysokovýkonných spotrebičov nie sú žiadnou novinkou. Posledná vlna verejnej nevôle voči únii sa v Británii strhla v roku 2014, kedy bol nariadený zákaz neefektívnych vysávačov a elektrických trúb s vysokou spotrebou. Aj vysokovýkonné rýchlovarné kanvice, toustovače či fény patria podľa Bruselu k nevyhovujúcim zariadeniam, pretože produkujú nadmerné množstvo emisií uhlíka. Cieľom únie je tieto emisie znížiť. Európska komisia ale v apríli tohto roka prišla s dokumentom, v ktorom poukazuje na to, že v únii je potrebné v rámci regulatórnej a administratívnej záťaži urobiť poriadok. Reagovala tak na dohodu Britov a Bruselu z februára. Ako by mali zmeny v praxi vyzerať, sa však ukáže až v najbližších mesiacoch. ,,Všetci vieme, čo je na EÚ zlé. Je príliš veľká, príliš panovačná, príliš zasahuje. Ale tiež vieme, čo je na nej dobré. Je to najväčší jednotný trh na svete. Neutekáme pred bojmi. Stojíme pevne na svojom mieste a riešime problémy,“ vyhlásil vlani Cameron.
Predreferendová britská kampaň ešte viac poukázala na to, ako veľké obavy o bezpečnosť pretrvávajú v spoločnosti, a to najmä po nedávnych teroristických útokoch v Paríži. Bezprostredne po bruselských útokoch napísala britská novinárka a spisovateľka Allison Pearson, ktorá má svoje pravidelné stĺpčeky v britskom denníku Daily Telegraph, že ,,Brusel, de facto hlavné mesto Európskej únie, je takisto hlavné mesto džihádistov v Európe.“ Cameron už pri vlaňajšom stretnutí s francúzskym prezidentom Françoisom Hollandom v Paríži povedal, že Británia si po teroristických útokoch vo francúzskej metropole z novembra 2015 uvedomila potrebu navýšenia výdavkov na obranu. Tie by mala krajina v priebehu nadchádzajúceho desaťročia zvýšiť z 12 miliárd libier na 178 miliárd libier. Pripravované opatrenia sú súčasťou päťročného obranného a bezpečnostného plánu krajiny. Šéf NATO (Severoatlantická aliancia) Jens Stoltenberg vyhlásil, že v prípade britského referenda sa dostala na stôl jedna veľmi kľúčová téma spolupráce. ,,NATO a EÚ čelia bezprecedentným bezpečnostným výzvam. Aby sme im mohli čeliť, musíme spolupracovať užšie než kedykoľvek predtým,“ povedal Stoltenberg. ,,Aby sa dalo čeliť znepokojujúcemu radu súčasných bezpečnostných hrozieb, potrebujeme silnú Európu a silné NATO dohromady,“ dodal Stoltenberg v rozhovore pre agentúru AP deň pred referendom o členstve Británie v EÚ.
Vidno, že niektorým ani 2 školy rozum do hlavy ...
teba sa uz nikto na stanovisko pytat nebude - ...
Celá debata | RSS tejto debaty