Od eka do eka

Vláda plánuje v tomto roku vyčleniť zo štátneho rozpočtu desiatky miliónov eur na to, aby prilákala do krajiny nových zahraničných investorov. O päť nových investícií z Japonska, USA či Nemecka bojuje s viacerými krajinami. Ak by sa investori nakoniec rozhodli zakotviť na Slovensku, celkovo by u nás preinvestovali 270 miliónov eur, a vytvorili by okolo 3000 nových pracovných miest. Dve investície nepožadujú žiadnu daňovú úľavu, ostatné tri áno. Vláda im prisľúbila daňovú úľavu vo výške od 10 do 30 percent z objemu investície.

Investície budú smerovať do automobilového a informačno- komunikačného priemyslu či do výroby zdravotníckych potrieb. Vláda však deklaruje, že do budúcnosti podporí iba tie projekty, v ktorých sa investori zaviažu podporiť aj vedecko- výskumnú oblasť.

Otázne je, kde je hranica toho, za ktorú si už vláda nemôže dovoliť poskytovať veľkým investičným hráčom peniaze zo štátneho rozpočtu. Minulý rok vláda poskytla pomoc vo výške približne 121 miliónov eur. Rok 2012 bol pritom z hľadiska poskytovania investičných stimulov kontroverzný, keďže po prvý krát v histórii ich poskytovania boli stimuly poskytnuté na projekty, ktoré nevytvorili nové pracovné miesta, a to v prípade Samsung Galanta a Mondi SCP Ružomberok. Vlani vzniklo iba 2 412 nových pracovných miest, čo predstavovalo náklady viac ako 50 tisíc eur na jedno takéto miesto. Keby však vláda, najmä v roku 2006 v prípade automobilky Kia, a neskôr pri ďalších automobilkách nevyužila stimuly, automobilky by sem bez dotácií neprišli, a nakoniec spolu vytvorili 74 tisíc pracovných miest.

Najviac pomohol štát firmám v roku 2006. Firmy vtedy plánovali vytvoriť 16 tisíc nových pracovných miest. Nárast stimulov v tom čase súvisel s príchodom automobilky Kia do Žiliny. Keby vláda neposkytovala v týchto rokoch daňové úľavy a kvázi finančnú pomoc týmto veľkým koncernom, podľa viacerých ekonómov by sme nemali v krajine automobilky, ktoré teraz oddaľujú slovenskú ekonomiku od recesie.

Argumentom na zachovanie investičných stimulov, založených najmä na daňovej úľave je, že tieto investície sa zaplatia samy z daní odvedených v budúcnosti a štát zároveň ušetrí tým, že ubudne nezamestnaných. Niektorí ekonómovia však zastávajú názor, že ak by sa zrušili stimuly, vláda by dokázala znížiť celoplošne korporátnu daň, čo by v konečnom dôsledku prilákalo nové investície do krajiny, a nezvýhodňovala by sa len istá skupina podnikateľov. Podľa ekonómov by sa však úľavy mali odstrániť na úrovni celej EÚ, keďže touto cestou štátnej podpory sa uberajú všetky členské štáty. Za posledných desať rokov sa na Slovensku udelilo 128 investičných stimulov v celkovej hodnote takmer 1,4 miliardy eur, na projekty, ktoré mali vytvoriť viac ako 45 000 pracovných miest. Priemerný náklad na jedno prisľúbené pracovné miesto bol viac ako 30 000 eur.

Vlani vzniklo iba 2 412 nových pracovných miest, čo predstavovalo náklady viac ako 50 tisíc eur na jedno takéto miesto. Zníženie stimulov o takúto čiastku by podľa ekonómov pomohlo znížiť daň z príjmov právnických osôb o jeden percentuálny bod pre všetkých podnikateľov. 23 percentná daň pre podnikateľov má v tomto roku priniesť do štátneho rozpočtu 298 miliónov eur. Obrázok: Zdroj: Pravda

Príkladom môže byť Svédsko, ktoré sa rozhodlo pristúpiť k znižovaniu daní ako nástroju podpory ekonomiky. Tamojšia vláda od nového roka rozhodla o znížení sadzby dane z príjmu právnických osôb z 26,3 na 22 percenta v snahe zlepšiť podmienky pre investovanie a vznik pracovných miest. Podobný krok zvažuje napríklad aj Dánsko. Najnovšie aj fínska vláda chce znížiť sadzbu korporátnej dane na 20 zo súčasných 24,5 percent, aby zmiernila dopady plánovaných úsporných opatrení.