Od eka do eka

Lotyši v týchto dňoch prežívajú to, čo Slováci pred piatimi rokmi. Od januára tohto roka sa stali v poradí 18-stou európskou krajinou, v ktorej sa platí spoločnou menou euro. Pritom v čase, keď sme u nás menili slovenské koruny na eurá, trápil Lotyšov enormný prepad ekonomiky. Ich cestu k euru vtedy považovali mnohí za beh na dlhú trať. Nielenže nespĺňali podmienky na prijatie novej meny, museli si na splatenie dlhov požičať 7,5 miliardy eur od Medzinárodného menového fondu.

Píšem tieto riadky v jednej z lotyšských kaviarní v centre hlavného mesta. Je deväť hodín ráno, Riga je stále ponorená do tmy. Ľudia si v tejto pobaltskej krajine počas zimných mesiacov veľa slnka neužijú. O tretej poobede už na ulici nevidieť ani na krok. Ani tunajšie obchody nie sú tak vysvietené a nablýskané ako u nás. Na úradoch má človek pocit, že jedna žiarovka pripadá na desiatich ľudí. V tomto prípade- šetrenie. 

Toto slovo skloňujú nielen lotyšskí politici ale aj bežní ľudia. ,,Sľúbili škrty, všetko dodržali,“ hovorí majiteľ reštaurácie Andrejs Klavins. Naráža na sľuby súčasnej vlády, ktorá po nástupe k moci ohlásila veľké okresanie verejného sektora.  Zaujímavé je, že práve minister financií je jedným z najobľúbenejších politikov v krajine. ,,Je pravda, že nemáme silné odbory, preto sme sa proti škrtom veľmi nebúrili, no musím povedať, že nejako sme tejto vláde verili, že nás krízy dostane,“ konštatuje Klavins. To, čo vládni politici sľúbili, naplnili. Vládne výdavky zrazili o takmer desať percentuálnych bodov v pomere k hrubému domácemu produktu, prepustili 30 percent úradníkov, zrušili polovicu štátnych úradov a zredukovali  platy verejných zamestnancov o 26 percent. A to len za dva roky. Momentálne má krajina jeden z najnižších dlhov a naopak jeden z najvyšších rastov ekonomiky v eurozóne. ,,Najdôležitejšia lekcia, ktorú kríza priniesla, je, aby sa úsporné opatrenia urobili rýchlo, aj keď môžu na začiatku znamenať výraznejší pokles životnej úrovne,“ tvrdí  lotyšský šéf rezortu financií Andris Vilks. Krajina zažila až 25 percentný pokles hrubého domáceho produktu v prvých dvoch rokoch finančnej krízy. Nezamestnanosť v roku 2010 vyskočila až na vyše 21 percent. Dnes je na úrovni 12stich percent.

Dôvodom poklesu je nielen opätovné naštartovanie domácej ekonomiky ale aj fakt, že za posledných desať rokov sa populácia zredukovala o viac ako desatinu. Posledné roky odchádzali z krajiny najmä mladí ľudia, ktorí na lotyšskom trhu práce nevedeli nájsť uplatnenie. S týmto súhlasí aj majiteľ reštaurácie Klavins, ktorému 26 ročná dcéra odišla pred troma rokmi pracovať do Švajčiarska. Trh práce sa však v tomto roku viac zotavuje. S rastom ekonomiky nad tri percentá (krajina má momentálne rast na úrovni 4,2 percenta) sa vytvárajú nové pracovné miesta. Lotyšom pomáhajú aj eurofondy vyčlenené priamo pre zamestnanie mladých. Nové miesta prichádzajú hlavne z prístavných a priemyselných miest.

,,A ako si zvykáte na to, že máte euro? Myslíte, že to krajine nejako pomôže? “ pýtam sa Klavinsa popíjajúc čaj, do ktorého sa mi snaží nenápadne naliať alkohol. ,,Krajšie o nás budete písať,“ hovorí mi. V ruke drží fľašu rižskeho čierneho balzamu, čo je tradičný lotyšský silný alkohol. Chutí ako tatranský čaj. ,,Mnohí ľudia si myslia, že s eurom budeme v Únii silnejší, že budeme mať väčšie slovo a čo je hlavné,  odtrhneme sa od vplyvu Ruska,“ odpovedá Klavins. Nezávislosť od Sovietskeho zväzu získalo Lotyšsko v roku 1991. Ten mal vplyv v tejto krajine od roku 1940. Zaujímavé je, že za posledné štvrťstoročie je euro po sovietskom ruble, lotyšskom ruble a late už štvrtou menou, na ktorú si Lotyši musia zvyknúť. Eurom sa však cenová politika v krajine príliš nemení, pretože Lotyši majú už dlhšiu dobu politiku pevného menového kurzu voči euru. To znamená, že viacmenej kopírovali menovú politiku Európskej centrálnej banky a prechod na euro neznamenal nárast inflácie.

Čo by si z príbehu Lotyšska mali zobrať európski lídri? To, že pokiaľ je krajina malou otvorenou ekonomikou, ktorej veľkosť verejného sektora nemá taký veľký podiel na celkových výdavkoch štátu, treba pri úsporách začať od seba. Nezaťažovať vyššími daňami ľudí, ale skresať neefektivitu verejného sektora. Za všetko hovorí toto vyjadrenie lotyšského financmajstra: ,,Zamestnávame v štátnej správe o tretinu menej ľudí, ktorí vykonávajú tie isté funkcie ako predtým.“

Prečítajte si celý rozhovor s lotyšským ministrom financií:

http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/305311-lotysom-nik-neveril-teraz-napreduju/

Lotyšsko v skratke:

Lotyšsko má 2 milióny obyvateľov , hlavné mesto Riga má vyše 700-tisíc obyvateľov

Krajina získala samostatnosť po páde Sovietskeho zväzu v roku 1991, pod ktorý patrila od roku 1940.

Úradným jazykom je lotyština.  V Lotyšsku momentálne žije početná ruská menšina (29% populácie).  Viac ako 90% tamojších ľudí  sa dohovorí rusky. V referende v roku 2012 však Lotyši odmietli prijať ruštinu za druhý úradný jazyk v krajine.

Lotyšsko je členom EÚ a NATO od roku 2004.

Nezamestnanosť: 11,9 % (za september 2013)

Rast HDP: odhad na rok 2014 je na úrovni 4,2 %, čo je najviac v eurozóne

Dlh: 40,6 %  HDP  v roku 2012

Deficit: 1,5 % HDP  v roku 2013