Od eka do eka

Hravosť podnikania? Ide to aj bez toho, aby ste mali už predtým nejaké podnikateľské skúsenosti a hlavne, dostatočný finančný kapitál. Stačí mať nápad, ktorý vyplní dieru na trhu, a nesmiernu chuť prekonávať počiatočné neúspechy. Svoje o tom vie pätica mladých Slovákov, ktorá sa vlani rozhodla pre spoločné podnikanie. Vyrábajú unikátny detský nábytok, ktorý je vo svete raritou. Sú dôkazom toho, že so Slovenskom to nie je také zlé. Ich odvážne podnikateľské plány dokonca prekračujú hranice krajiny. So svojim nábytkom chcú najnovšie uspieť vo Veľkej Británii, škandinávskych krajinách či Nemecku.
Aj napriek tomu, že podnikajú pomerne krátko, majú na svojom konte už niekoľko podnikateľských úspechov. Fungujú ako start- upová firma, čo v preklade znamená, že sú ešte len vo fáze tvorby podnikateľského zámeru, no ich nápady ponúkajú inovatívne riešenia. Peniaze na podnikanie nemajú nazvyš. Financovanie podniku aj po roku ide stále nie zo zisku firmy, ale z ich vlastného vrecka. Berú to však ako koníček. Napokon všetci z nich majú popri podnikaní aj iné aktivity, ktoré ich reálne živia.

Pán Koberec z dielne mladých podnikateľov. FOTO PRAVDA: ROBERT HÜTTNER

Jedným z ich unikátov je napríklad špeciálne navrhnutý koberec pre deti, ktorý síce nelieta, no dá sa poskladať do akýchkoľvek tvarov. Ten vymyslela mladá slovenská dizajnérka Soňa Otiepková. Nielen na Slovensku ale aj v celej Európe ide o unikát, ktorý si nechala aj patentovať. ,,Inšpirovala som sa slovenskou ľudovou tvorbou. Strávila som hodiny študovaním kníh ÚĽUV-u (Ústredie ľudovej umeleckej výroby, pozn. red.), aby som nakoniec objavila čaro jednoduchej háčkovanej retiazky. S tým, že jednotlivé očká nie sú z jednej nite, ale rozpojila som ich,“ začína svoje rozprávanie Soňa. ,,Najprv som si to len kreslila, potom som to skladala z papiera. Vymyslieť celý výplet mi trvalo približne štyri mesiace,“ dodáva Soňa. Špeciálna technológia skladania častíc dokopy vytvára z Pána Koberca dizajnové dielo. Na spájanie nie je použité žiadne lepidlo ani spojovací materiál. Pán Koberec drží v želanom tvare len vďaka skladaniu. Posledný kúsok je spojený len rozopínateľným úchytom.

Pri začiatkoch podnikania stojí aj ich štvornohý miláčik Villo, po ktorom pomenovali aj samotnú firmu. Na obrázku: (zľava): Zuzka Krnáčová, Soňa Otieková, Andrej Coplák, Števo Starinský a Mirka Kubaská
FOTO PRAVDA: ROBERT HÜTTNER

Ich firma Villo vyrába aj ďalšie originálne nábytkárské kúsky. Pomenovanie Villo dostala po ich spoločnom psíkovi- jazvečíkovi, ktorý je aj maskotom spoločnosti. Obľúbeným nábytkárskym kúskom je veľryba Vilma, ktorá stála na začiatku ich podnikania. ,,Dávnejšie som doma vyrobila drevenú veľrybu ako darček pre kamarátku. Priniesla som ju ukázať, a ľuďom sa zapáčila,“ povedala Mirka Kubaská, ktorá aktuálne pracuje na výbere materiálov pre ďalšie kreatívne kúsky nábytku pre deti.

Teambuilding v bratislavskej Cvernovke.
FOTO PRAVDA: ROBERT HÜTTNER

Aktuálne sa pätica mladých ľudí stretáva spoločne v bratislavskej Cvernovke, ktorá je akousi mekkou mladých umelcov v hlavnom meste. Tu vznikajú aj všetky ich nápady. Prostredie, kde okrem nich tvoria aj maliari, módni návrhári, fotografi či dokonca aj keramikári im na to dáva všetky predpoklady. Mirka sa venuje materiálom na výrobu, dvaja dizajnéri Števo a Soňa sa venujú dizajnu produktov, Andrej vyhľadáva dodávateľov, vybavuje prototypy produktov a Zuzka sa venuje propagácii značky smerom k verejnosti. Ich start- upová firma dokonca vlani vyhrala aj cenu Cenu primátora Bratislavy za Podnikateľský nápad roka. ,,Nikto z nás by sa sám nepresadil. Ako tím žneme úspechy, lebo sa skvelo dopĺňame. Je to ako náš Pán Koberec. Všetky reťaze do seba pekne zapadajú,“ konštatuje Soňa.

Pätica mladých ľudí sa stretáva na poradách každý deň.
FOTO PRAVDA: ROBERT HÜTTNER

Svoje produkty si pätica mladých podnikateľov „testuje“ na deťoch svojich príbuzných a kamarátov. Dokonca ich produkty skúšajú pred uvedením na trh aj deti v dvoch bratislavských materských školách. Keďže ide o pomerne mladý tím podnikateľov, k vlastným deťom sa ani jeden z nich zatiaľ nedopracoval. Všetci sa však ešte stále cítia niekde hlboko v duši tými malými deťmi, ktoré si žijú svoj rozprávkový bezstarostný život. ,,Všetci sme vo vnútri ešte deťmi, máme radi hravé veci. Táto práca nás preto nesmierne napĺňa,“ tvrdí Soňa ukazujúc na svoje ďalšie návrhy zvieratiek, ktoré si kreslila v ten deň na papier. ,,Stále niečo kreslím, vyrábam, hrám sa s materiálom. Predstavujem si, ako si náš nábytok užívajú deti, akú z toho majú radosť. Peniaze ten pocit vyvážiť nevedia,“ povedala Soňa s blaženým povzdychom.

Ich cieľoví zákazníci sú mladí ľudia vo veku od 20 do 35 rokov, ktorí majú deti a chcú mať detské izby zariadené pekne a dizajnovo. Okrem kusu nábytku chcú aj niečo zaujímavé, čo môžu deti využívať ako hračku. ,,Napríklad vtáčik Gabo je určený pre rôzne polohy sedenia ci hojdanie, navyše deti udržiavaním rovnováhy precvičujú motorické schopnosti. V polohe „ležmo“ do seba zapadajú dva kusy a vzniká tak ucelený tvar taburetky v príjemnej farebnosti,“ opisuje jednu z hračiek architekt Števo Starinský.

V návale práce.
FOTO PRAVDA: ROBERT HÜTTNER

Samotné návrhy hračiek však nevyrábajú sami, nechávajú si ich zhotovovať vo viacerých slovenských dielňach. Na ich výrobu používajú výhradne materiály vhodné pre deti a šetrné k prírode. Už pri samotnom návrhu dbajú na to, aby boli bezpečné v každom detaile. ,,Počul som aj také, že v rôznych veľkých obchodných domoch s nábytkom dostanete podobný detský nábytok a dokonca veľmi lacno, že v čom je ten náš výnimočný. V tom, že sa dá rôzne využiť a je kvalitný. Robíme ho tak, aby vydržal celé obdobie detstva,“ doplnil Števo.

Financovanie nákupu nových materiálov, samotnú výrobu a prezentáciu značky idú peniaze z ich vlastného vrecka. Ako mladá začínajúca firma sú doteraz v strate. Počas deviatich mesiacov investovali do naštartovania podnikania zhruba 10- tisíc eur. Všetci z nich sú riadne zamestnaní, niektorí dokonca ešte študujú. To je aj prípad 25 ročnej Zuzky Krnáčovej, ktorá má vo firme na starosti marketing. Momentálne je študentkou posledného ročníka Fakulty informatiky a informačných technológií Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Keď nie je v práci alebo nerieši komunikáciu s médiami, dokončuje svoju diplomovku. Okrem toho je riadne zamestnaná v IT firme. ,,Momentálne nemám voľný ani víkend, nakoľko chodíme ako firma na výstavy, prezentácie. Dolaďujem vtedy aj kreatívne a marketingové veci, ktoré cez týždeň nestíham kvôli práci,“ priznáva Zuzka. Trošku podpichneme, či má pri takomto nabitom programe čas aj na svoj súkromný život. ,,Keď začínate s podnikaním, ide všetko bokom. Vážim si však, že si v našej firme všetci veľmi dobre ľudsky rozumieme, takže nemám len kolegov, ale aj skvelých kamarátov zároveň,“ priznáva Zuzka. ,,Povedz, že je to náš životný štýl,“ kričí z druhého konca miestnosti Andrej Coplák,ktorý práve vybavoval zákazku s jedným z dodávateľov.

Ich detský nábytok má u detí úspech. FOTO PRAVDA: ROBERT HÜTTNER

Pätica mladých ľudí sa zatiaľ na objednávky sťažovať nemôže, no už teraz pomýšľajú nad tým, že svoju výrobky budú ponúkať aj mimo slovenského trhu. Preraziť by chceli vo Veľkej Británii, Nemecku ale aj škandinávskych krajinách. Dokonca si tam plánujú otvoriť pobočky. V týchto štátoch je totiž solventnejšia klientela ako na Slovensku. Napríklad Pán Koberec predávajú u nás za baťovskú cenu 949 eur, veľrybu Vilmu zase za 489 eur. Najlacnejšie vyjdú tzv. monsteráci, ktorých predávajú v cene 49 eur za kus. Ide o akési vankúše, naplnené šupkami z prosa, ktoré sa prispôsobia polohe dieťaťa. Deti aj príjemné zahrejú. Stačí ich ich pred spaním nechať zohriať 1 až 2 minúty v mikrovlnke pri 400 wattoch, prípadne 3-5 minút v rúre pri 100 stupňoch. ,,Ak ich dáte nachvíľu schladiť, veľmi dobre poslúžia aj starším, ktorí potrebujú ráno obklady na hlavu po prebdenej noci,“ hovorí s úsmevom Zuzka.

,,Uvedomujeme si, že cenovo to nie je na slovenské pomery prijateľné.Keďže si nábytok nechávame vyrábať u slovenských výrobcov, a k tomu dbáme na špičkovú  kvalitu, tak sa to v cene nejako  odraziť musí. Nerátali sme v začiatkoch ani s vysokými maržami pre obchodníkov“ konštatuje Andrej.

Na otázku, či sa neboja toho, že v zahraničí s nábytkom možno neuspejú, všetci svorne so stoickým pokojom odpovedajú, že ak človek začína od nuly, najhoršie, čo sa mu môže stať je to, že skončí tam, kde začal. ,,Nemáme čo stratiť. Navyše, náš to tak baví, že nás prípadné neúspechy neodradia,“ dodala na záver Zuzka.